„Tieto návrhy sú krokom správnym smerom,“ povedal Merz po rokovaniach s k?ú?ovými hrá?mi v oceliarskom priemysle v Berlíne. „Budem tieto návrhy podporova? v rámci svojich najlepších schopností a dúfam, že budú zavedené vhodné predpisy.“
Merz pozval ministrov, zástupcov spolkových krajín, priemyslu a odbory na oceliarsky samit v Berlíne s cie?om udrža? výrobu ocele v Nemecku.
Zachovanie pracovných miest je prioritou. Pod?a Nemeckej oceliarskej federácie pracuje v tomto odvetví približne 80.000 ?udí. Dôležité je však aj pokra?ovanie výroby ocele v Nemecku, ?i už pre stavebný sektor, automobilový priemysel alebo obranný priemysel. Najmä v ?asoch krízy by nadmerná závislos? od dovozu ocele predstavovala riziko pre nemeckú ekonomiku.
No aj napriek konsenzu o zachovaní oceliarskeho priemyslu v Nemecku je tento sektor v kríze. Jürgen Kerner, druhý predseda odborového zväzu IG Metall, poznamenal, že kým v uplynulých 20 rokoch ?elili oceliari „vysokému tlaku“, teraz hovoria o „mimoriadnom tlaku“.
Vysoké ceny energií, klesajúci dopyt, napríklad v automobilovom priemysle, lacný dovoz ocele, najmä z ?íny, americké clá a ?ažký prechod na výrobu ocele šetrnejšiu ku klíme – to všetko negatívne ovplyv?uje oceliarsky priemysel. Pod?a Kernera sú teraz potrebné „rýchle výsledky“, ?i už ide o ochranu obchodu, alebo náklady na elektrinu pre priemysel. Varoval, že v opa?nom prípade „oceliarsky priemysel v Nemecku skolabuje“.
Minimálne v otázke cien energií pre výrobcov v Nemecku bada? ur?itý pohyb. Tento týžde? ministerka hospodárstva Katherina Reicheová (CDU) oznámila, že rokovania s Európskou komisiou sú v závere?nej fáze a „o?akáva, že 1. januára 2026 zavedie Nemecko cenu elektriny pre priemysel“.
To by poskytlo dotovanú elektrinu firmám, ktoré spotrebúvajú ve?a elektriny, pri?om medzi príjemcami by bol aj oceliarsky priemysel. Spolková vláda však nezverejnila ?alšie podrobnosti.
Okrem toho EÚ navrhuje obmedzi? dovoz ocele do Európy, najmä lacný dovoz z ?íny, zavedením kvót a vysokých ciel na ochranu tohto odvetvia.
Tento návrh však môže narazi? na odpor ?lenských štátov, ke?že povedie k rastu cien áut ?i domácich spotrebi?ov.
Zdroj feed teraz.sk
