Merkelová 31. augusta 2015 predniesla svoj prejav, v rámci ktorého vyhlásila, že jej krajina uspeje pri zvládaní toku migrantov. Otvorila hranice stovkám tisícov ute?encov, ?o znamenalo zlom v nemeckej migra?nej politike. V tej dobe prechádzali do Európy pešo cez Balkán a alebo po neistej morskej ceste cez Stredozemné more státisíce ute?encov. Najvä?šia skupina žiadate?ov o azyl bola zo Sýrie. Migra?ná kríza vyvinula tlak na schengenský priestor a poukázala na vratkos? európskej solidarity, ke? sa ?lenské štáty EÚ rozdelili na dve skupiny: na tie s otvorenými dverami pre ?udí v núdzi a na tie, ktoré volali po stavaní múrov a plotov s ostnatým drôtom.
Medzi rokmi 2015 a 2016 požiadalo v Nemecku o azyl okolo milióna ute?encov. Vä?šine z nich bolo udelené právo na pobyt, ?o im zárove? umožnilo integrova? sa na trh práce.
RTBF v tejto súvislosti upozornila na ?erstvé údaje Nemeckého inštitútu pre výskum zamestnanosti. Inštitút skonštatoval, že o 10 rokov neskôr po Merkelovej rozhodnutí sú zamestnané dve tretiny mužov z radov ute?encov s priemerným hrubým platom 2675 eur, ?o je mierne nad minimálnou mzdou.
Imigranti obsadili vo?né pracovné miesta v doprave, logistike, potravinárstve, stavebníctve a zdravotníctve. Len v tomto sektore pracuje vyše 6000 sýrskych lekárov, ktorí vyplnili nedostatok pracovnej sily v zdravotníctve najmä vo vidieckych oblastiach a vo východných ?astiach krajiny.
Inštitút uvádza, že každá tretia žena spomedzi bývalých ute?eniek je zamestnaná a ich vyšší podiel na trhu práce brzdí nedostatok jaslí pre deti.
Zárove? platí, že tretina ute?encov poberá sociálne dávky: dávky v nezamestnanosti, minimálny príjem alebo rôzne doplatky na kompenzáciu nízkych miezd.
Inštitút považuje tieto ?ísla za úspešný príbeh integrácie a poukazuje na to, že Nemecko potrebuje 300.000 až 400.000 prišelcov ro?ne, aby zvládlo výzvy v podobe klesajúcej demografickej krivky, nedostatku pracovnej sily a sociálneho systému pod tlakom. Na druhej strane, integrácia migrantov posilnila aj extrémnu pravicu, ktorá poukazuje na to, že šes? miliónov ute?encov za posledných desa? rokov vyvinulo ne?akaný tlak na politiku bývania a verejných služieb.
Nárast vplyvu extrémnej pravice a pribúdajúce fyzické toky vo?i migrantom potvrdili, že na rozdiel od trhu práce nemecká spolo?nos? migrantov integrovala menej úspešne. Pod?a prieskumu Civey pre televíznu stanicu Welt-TV si to myslí 70 % Nemcov. Tieto nálady však opä? ovplyv?ujú trh práce, lebo desa? rokov po Merkelovej príhovore každý štvrtý migrant, ktorý patrí medzi najkvalifikovanejších zamestnancov, zvažuje odchod z Nemecka a presun do inej európskej krajiny.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
