Nemecko, Francúzsko a Británia sa v Ženeve stretnú s Arákčím

Berlín/Washington 19. júna (TASR) — Ministri zahraničných vecí Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie budú v piatok v Ženeve rokovať so šéfom iránskej diplomacie Abbásom Arákčím. Predtým sa v priestoroch stáleho zastúpenia Nemecka stretnú so šéfkou zahraničnej politiky EÚ Kajou Kallasovou, aby koordinovali svoj postup. Pre agentúru Reuters to v stredu uviedli nemecké diplomatické zdroje. Cieľom rokovaní, ktoré sú koordinované s USA, je presvedčiť iránsku stranu, aby poskytla pevné záruky, že jadrový program bude skutočne využívať len na civilné účely.

Po stretnutí ministrov zahraničných vecí bude nasledovať štruktúrovaný dialóg na expertnej úrovni.

Vysoký predstaviteľ iránskeho ministerstva zahraničných vecí pre denník The New York Times v tejto súvislosti v stredu uviedol, že Arákčí je pripravený stretnúť sa s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a rokovať s ním o prímerí s Izraelom. Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí však v ten istý deň odmietol rokovania s Washingtonom a varoval, že ak USA zaútočia na Irán, „bezpochyby utrpia nenapraviteľnú ujmu“.

Arákčí tento týždeň povedal, že Irán sa vráti k rokovaniam o svojom jadrovom programe, ak Izrael zastaví svoje útoky, ktoré spustil 13. júna, aby eliminoval schopnosť Teheránu vyvinúť jadrové zbrane. Trump by podľa neho mohol dosiahnuť ukončenie konfliktu jedným telefonátom izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi.

Od revolúcie v roku 1979, ktorá v Iráne nastolila teokratickú vládu, sa nijaký viceprezident ani prezident USA nestretol s iránskymi predstaviteľmi, poznamenal New York Times.

Denník Wall Street Journal priniesol v stredu večer informáciu, že Trump svojim poradcom v utorok povedal, že súhlasí s útokom na Irán, ale čaká, či sa vzdá svojho jadrového programu. Na priamu otázku, či sa rozhodol, či zaútočí na iránske jadrové zariadenia, Trump odpovedal: „Možno to urobím, možno to neurobím.“ Zároveň zopakoval, že trvá na bezpodmienečnej kapitulácii Iránu.

Podľa WSJ by možným cieľom vojenského útoku závod na obohacovanie uránu Fordú. Ten sa nachádza hlboko pod zemou a na jeho zničenie by mohla byť potrebná americká 13.000-kilogramová bomba GBU-57.