Nové plány musia odsúhlasiť ešte ministri obrany členských krajín NATO v júni tohto roku. Ciele by mali tiež určiť požiadavky na počet vojakov v aktívnej službe alebo vymedziť používanie určitých zbraňových systémov. Plány by mali pokrývať obdobie do roku 2044.
Podľa údajov z minulého roka dáva Nemecko na obranu 2,12 percenta HDP, čo predstavuje približne 90,6 miliárd eur. Zatiaľ nie je jasné, odkiaľ by mohli byť dodatočné peniaze presunuté.
V dôsledku vojny na Ukrajine Nemecko v roku 2022 založilo špeciálny fond určený na obranu. Zo 100-miliardového balíka peňazí odvtedy financuje armádu a vojenskú pomoc Ukrajine. Tieto výdavky sa pritom započítavali do dvoch percent, ktoré by štáty NATO mali vynakladať na obranu. Peniaze z fondu by mali byť vyčerpané do roku 2027. Následné financovanie obrany je dôležitou témou pred spolkovými voľbami vypísanými na 23. februára.
Nové ciele NATO sú požiadavky, ktoré musia členské štáty v rámci spoločného obranného plánovania splniť. Pravidelne sa zavádzajú a upravujú podľa aktuálnej bezpečnostnej situácie.
Dosiaľ nie je jasný vplyv nového amerického prezidenta Donalda Trumpa na výsledné rozhodnutie. Trump opakovane vyzýval členov NATO, aby vynakladali na obranu aspoň päť percent HDP. Upozorňoval tiež, že európski partneri sa podľa neho príliš spoliehajú na pomoc USA.
Prvé zasadnutie Severoatlantickej aliancie aj so zástupcom novej administratívy, ministrom obrany Peteom Hegsethom, je na programe tento týždeň vo štvrtok.
Nemecko by na dosiahnutie päťpercentného cieľa muselo obranný rozpočet viac ako zdvojnásobiť. „Päť percent je viac ako 200 miliárd eur, federálny rozpočet nemá ani 500 miliárd eur,“ uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.
Spojené štáty pritom v súčasnosti tiež neplatia na obranu päť percent HDP – podľa amerického ministerstva obrany predstavujú výdavky na armádu približne 2,7 percenta HDP.
Zdroj feed teraz.sk
