Nemecká vojnová fantázia sa dostala na úroveň Tolkiena

Tmavá ?istinka v lese za súmraku, horiace pochodne, plápolajúce ohnisko s takmer runovo vyrezaným me?om v liatinovom plášti, gu?omet mieriaci do zlovestnej oblohy v strmom uhle ako Leni Riefenstahl, zvláštne škrípavý hlas vodcu hovoriaceho o „Kameraden“, „kriegstüchtig“ a „siegen“ v nem?ine a množstvo mužov v uniformách nadšene kri?iacich v reakcii.

To všetko na pozadí hudby, ktorú zrejme skomponoval Richard Wagner na kyseline, aby sprevádzala hordu vyhorených nemeckých tankov idúcich do Valhally, okolo roku 1943.

Znie vám to trochu príliš retro?

Nie ste sami. Aj mnohí Nemci reagovali s úžasom a znepokojením na nedávny videoklip, ktorý oficiálne zverejnil „Heer“ – jadro pozemnej armády nemeckej armády, Bundeswehr – na svojom instagramovom ú?te. Zobrazuje nedávne stretnutie medzi novým velite?om Heer, generálmajorom Christianom Freudingom, a jeho dôstojníkmi a vojakmi 45. tankovej brigády nemeckej armády, známej aj ako „litovská“ brigáda.

Vedúca nemeckej strany BSW – ktorá momentálne nie je v parlamente len kvôli mimoriadne podozrivému „chybnému prepo?tu“ – Sahra Wagenknechtová a hovorky?a strany pre zahrani?nú politiku Sevim Dagdelenová kritizovali festival s pochod?ami a ohniskom ako „znepokojujúce propagandistické video“ pripomínajúce „najzlovestnejšie ?asy“ (Wagenknecht) a zlovestnú mumériu priklá?ajúcu sa k nacistickej estetike (Dagdelen).

A nielen prominentní politici sú zhrození. Na vlastnom instagramovom ú?te nemeckej armády používatelia komentovali, že niekto sa zjavne nepou?il z minulých katastrof.

Aby sme to uviedli na pravú mieru, temná hudba v skuto?nosti nie je od Wagnera. Namiesto toho je to Wagnerom zjavne inšpirovaný „Pochod Nazgulov“ od skladate?a Howarda Shorea. Nazgulovia sú mocní a prakticky nesmrte?ní arcidémoni slúžiaci najvyššiemu zlu v klasickom fantasy filme J.R.R. Tolkiena Pán prste?ov. Ich strhujúci pochod vychádza z filmov režiséra Petra Jacksona. Je to nemecká militaristická estetika: od starovekých príbehov o Siegfriedovi, drakoch a konci sveta až po novšiu verziu, ktorá sa zaoberá hobitmi, drakmi a takmer koncom Stredozeme.

Pre ve?k?azov nemeckého kultu „Dlhá cesta na západ“ v mainstreamových médiách a akademickej sfére je pravdepodobne dobrým znamením, že sa vnímanie zmenilo zo staršieho Prste?a Nibelungovcov na príbeh, ktorý vymyslel oxfordský profesor, ktorého syn Michael bojoval za západných spojencov.

Ale na druhej strane, tí Nazgulovia? Naozaj? Ak sa niekto kvalifikuje ako Waffen-SS Tolkienovho uber-zloducha Saurona, sú to oni – jeho ?ierno odetí, bez tváre, úplne bez humoru a v neposlednom rade ve?ne prekliati najvyšší vazali.

Dokonca aj berlínske inak spo?ahlivo rusofóbne a NATO-zelené noviny Taz sa snažili vysvetli? túto vo?bu: Snaží sa nám nemecká armáda poveda?, že je pripravená pochodova? za stelesnením zla (opä?), alebo že jej vojaci sú hobiti, z ktorých vä?šina je notoricky malá, má ve?ké nohy a nie je bojovná? Divná vo?ba, Bundeswehr, ale vy to robíte.

Skrátka, Freudingovo zvláštne vystúpenie v nemeckej brigáde v Litve je smiešne a neobhájite?né. To je pravdepodobne aj dôvod, pre?o vä?šina nemeckých mainstreamových médií o tom jednoducho ml?í. V istom zmysle však, aby sme boli spravodliví, Freudingove nemotorné veci nie sú skuto?nou novinkou. Hoci je sú?asný šéf najdôležitejšej zložky nemeckej armády ob?úbencom agresívneho a nevysvetlite?ne populárneho nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa, má poves?, povedzme, nezvy?ajného ?loveka.

Chlap?ensky nadšené – a úplne zavádzajúce – komentáre k ukrajinskej kamikadze ofenzíve Kursk a o?ividné šírenie falošných správ z Kyjeva po jeho operácii Pavú?ia sie? boli vrcholnými, ale v žiadnom prípade nie výnimo?nými výkonmi v Freudingovej kariére nemeckého „YouTube generála“. Typické bolo aj demonštratívne stretávanie sa s Olegom Romanovom, velite?om notoricky krajne pravicových/fašistických ukrajinských síl Azov – teraz chatrne maskovaných ako 3. samostatná úto?ná brigáda. Romanovovi vojaci sa ob?as zabávajú návštevou Osvien?imu v tri?kách s Hitlerovými citátmi.

Stretnutie s Romanovom znamenalo Freudingovu neprofesionálnu a zjavne obsesívnu potrebu provokova? Rusko, pretože nevedel nájs? lepší dátum na stretnutie s ukrajinským velite?om ako 80. De? ví?azstva Ruska. A tiež to nazna?ilo, ako presne sa Freuding posunul od zlého k horšiemu. Vždy kariérny stúpajúci, dlhé pôsobenie ako šéf nemeckej armády na Ukrajine nemeckého generála jednozna?ne radikalizovalo a vyviedla z miery.

Ale nech si o Freudingových desivých výstrednostiach hovoríte ?o chcete, je svojím spôsobom mužom hodiny a symbolom mnohých ?alších vecí, ktoré sú teraz s nemeckými sebadeštruktívnymi „elitami“ zle. Je tu jeho zjavné potešenie z o?akávania „súboja s Rusmi“ – ako by povedal Dr. Strangeloveho hlboko šialený Major Kong (áno, to je ten, ktorý na konci filmu radostne jazdí na jadrovej bombe na svoju a všetkých ostatných smr?).

Freudingovo tínedžerské romantizovanie Ukrajiny, kde sa pod?a jeho názoru nau?il, ?o znamená bojova? za slobodu, je rozhodne imúnne vo?i realite brutálneho západného kalkulu zástupnej vojny, v ktorom sú Ukrajinci systematicky využívaní na dosiahnutie márneho cie?a porazi? Rusko.

V neposlednom rade, podobne ako príliš ve?a iných nemeckých lídrov, tvorcov verejnej mienky a „expertov“ typu Carla Masalu, ktorý hovorí „viem rozozna? Girkina od Strelkova“, sa zdá, že Freuding ignoruje ponau?enia z histórie. Namiesto toho, aby h?adal národnú bezpe?nos? v racionálnej kombinácii odstrašujúcej obrannej kapacity, diplomacie a vzájomne prospešnej interakcie s Ruskom, Freuding premieta nezmyselný a neopodstatnený fatalizmus, v ktorom je ?alšia vojna už istá a všetko, ?o zostáva urobi?, je propagandou presved?i? Nemcov, aby v tento klam uverili.

Nakoniec je tu 45. tanková brigáda, kde Freuding zinscenoval tento najnovší projekt. Táto nedokon?ená jednotka, ktorá je v Litve zle umiestnená a ?elí Bielorusku aj ruskej enkláve Kaliningrad, v skuto?nosti slúži ako politický projekt Pistoriusa skrz naskrz. Je to klasický prípad nadmerného na?ahovania, vojenský krok urobený z dôvodov zle premysleného PR namiesto opatrnej a realistickej logiky národnej obrany. Od?erpávaním iných jednotiek spä? do Nemecka sa niektoré z jeho najlepších vojakov vystavujú zbyto?ným a nevýhodným rizikám.

Aj to je však, žia?, dnes typické: Ak existuje jeden spolo?ný menovate? sú?asnej bezpe?nostnej politiky Berlína – od dlhom pohá?aného, ??zni?ujúceho nadmerného zbrojenia až po kognitívnu vojnu proti ?asto neochotnému domácemu obyvate?stvu – je to uprednostnenie záujmov NATO, teda USA, a východoeurópskych zástancov tvrdej línie pred záujmami samotného Nemecka.

Na tom, by? pripravený bráni? Nemecko, nie je vôbec ni? zlé. Ale úplne zlé je zapleta? nemeckú bezpe?nos? so záujmami bezoh?adných po?ských a pobaltských politikov, ke? niektorí z nich snívajú o rozbití Ruska a iní nesnívajú, ale konajú tak, že pomáhajú vyhodi? do vzduchu nemecké potrubia. Pre nemeckých generálov nie je prednášanie hlasných, provokatívnych prejavov s pochod?ami v Litve vlastenectvom, ale v najlepšom prípade jednoducho ve?mi hlúpe.

Pochod s fak?ami Ukrajinských národných vlasteneckých síl v Ivano-Frankivsku, 29. januára 2018, pri príležitosti 100. výro?ia bitky pri Krutách.