KfW predpokladá, že pomer verejného dlhu USA k výkonu ekonomiky by sa za ur?itých okolností mohol do desiatich rokov vyšplha? z približne 120 % na 170 % hrubého domáceho produktu (HDP). Mohol by tak nasta? bod zlomu, pri ktorom investori stratia dôveru v najvä?šiu svetovú ekonomiku.
„Bez protiopatrení, ako je zvýšenie daní alebo zníženie výdavkov, by sa USA mohli dosta? do ove?a silnejšej dlhovej špirály, než sa doteraz predpokladalo,“ píše KfW v novej štúdii. Návrhy, ako je napríklad Trumpov „ve?ký krásny zákon“ (One, big, beautiful bill), ktorý zah??a trvalé zníženie daní a ?aká na schválenie v Senáte amerického Kongresu, ešte viac zvýšia štrukturálny deficit. Aj keby zníženie daní mohlo krátkodobo podpori? ekonomiku, z dlhodobého h?adiska by skrývalo riziko „dosiahnutia bodu zvratu pre udržate?nos? dlhu USA“, varuje KfW.
Pomer dlhu USA je v sú?asnosti výrazne nad medzinárodným priemerom (necelých 94 %). Pre porovnanie, dlh Nemecka predstavoval v roku 2024 približne 63 % HDP.
Dôvera finan?ných trhov v USA už bola otrasená. Hodnota dolára prudko klesla, zatia? ?o euro vo štvrtok (26. 6.) vzrástlo na najvyššiu úrove? od septembra 2021. Jedným z hlavných dôvodov je Trumpova chaotická colná politika. K tomu sa pridáva jeho ostrá kritika na adresu šéfa amerického Federálneho rezervného systému (FED) Jeromeho Powella, od ktorého prezident opakovane požadoval zníženie úrokových sadzieb. Neistota panuje aj v otázke postavenia dolára ako svetovej rezervnej meny.
Aj za sú?asného právneho stavu verejný dlh USA nezadržate?ne rastie, úrokové výdavky sa od roku 2020 strojnásobili a systém sociálneho zabezpe?enia sa dostáva pod tlak, uzavrela KfW.
Zdroj feed teraz.sk
