Ústavný zákon o dlhovej brzde zaviedlo Nemecko za vlády bývalej kancelárky Angely Merkelovej v roku 2009. Pravidlo obmedzuje nový rozpo?tový dlh na 0,35 % hrubého domáceho produktu (HDP) ro?ne. Pod?a kritikov to bráni potrebným investíciám v oblasti ochrany životného prostredia, rozvoja infraštruktúry a obrany. Bundesbank navrhla, aby sa brzda viazala na pomer verejného dlhu k HDP. Ak by pomer dlhu k HDP predstavoval menej ako 60 %, ?o je v súlade s pravidlami EÚ stanovenými v Maastrichtskej zmluve, vláda v Berlíne by si mohla každý rok poži?a? ekvivalent 1,4 % HDP. Ak však dlh prekro?í hranicu 60 %, návrh centrálnej banky by obmedzil ro?né vládne pôži?ky na 0,9 % HDP.
Plán by nemeckej vláde do roku 2030 poskytol dodato?ných 100 až 220 miliárd eur v závislosti od pomeru dlhu k HDP. Pod?a nemeckého štatistického úradu Destatis bol tento pomer v roku 2023 na úrovni 62,9 %, pri?om pod?a najnovších dostupných údajov z tretieho štvr?roka 2024 dosiahol 62,4 %.
Zdroj feed teraz.sk
