„V povrchovej vrstve (nula až 40 centimetrov) je najhoršia situácia na západnom Slovensku a lokálne aj na severe a severovýchode, kde je extrémne sucho. V hlbšej vrstve je extrémne sucho miestami najmä v severnej polovici územia, na severozápade a severovýchode Slovenska,“ uviedli odborníci.
Zásoba vody v pôde a relatívne nasýtenie je podľa SHMÚ v povrchovej vrstve desať až 20 percent na Záhorí a v okolí Bratislavy. Miestami na Záhorí a v západnej časti Podunajskej nížiny je nasýtenie 20 až 30 percent. Na väčšine Podunajskej nížiny, na Záhorí, juhu stredného Slovenska a v Košickej kotline je nasýtenie zväčša 30 až 50 percent. „Hodnoty pod 50 percent sú lokálne aj na Spiši, Liptove a Zemplíne. V hlbšej vrstve (40 až 100 centimetrov) je najnižšie nasýtenie 30 až 40 percent ojedinele na Podunajskej nížine, Záhorí a lokálne aj v Juhoslovenskej kotline, Košickej kotline a Zemplíne,“ priblížili.
Najvyšší deficit pôdnej vlahy je mínus 120 až mínus 100 milimetrov v okolí Trenčína a Dubnice, tvrdí SHMÚ. Deficit eviduje aj na hornej Nitre, na Pohroní, Honte a v podhorí Malých Karpát. Nedostatok vlahy je takmer na celom území Slovenska. Normálne podmienky sú podľa SHMÚ len na jednom percente územia.
„V týždni od 3. do 9. marca sa zrážky nevyskytli takmer na celom území Slovenska. Len lokálne boli usadené zrážky do jedného milimetra. Po teplotnej stránke bol týždeň veľmi teplý a aj slnečný, čo spôsobilo, že bol vysoký výpar,“ skonštatovali odborníci. Poukázali tiež na to, že najvyššia teplota vzduchu bola 22 stupňov Celzia na Žitnom ostrove. Najnižšie klesla teplota na mínus desať stupňov na Orave.
Zdroj feed teraz.sk
