Objavili sa protichodné správy o stave rokovaní medzi izraelskou vládou a Hamasom o dohode o prímerí pre Gazu, pri?om americký minister zahrani?ných vecí Antony Blinken povedal, že premiér Netanjahu súhlasil s „preklenovacím návrhom na prímerie“, ale Hamas povedal. Tel Aviv pridal k navrhovanej dohode „neštartovacie“ podmienky.
„Na dnešnom ve?mi konštruktívnom stretnutí s premiérom Netanjahuom mi potvrdil, že Izrael prijíma návrh premostenia,“ povedal Blinken v pondelok novinárom po stretnutí s Netanjahuom po?as jeho cesty do Izraela.
Teraz je na Hamas, aby sa dohodol, po ktorom budú USA, Egypt a Katar schopné vypracova? vzájomne prijate?né dohody o implementácii záväzkov každej strany, povedal Blinken.
Hamas v nede?u uviedol, že Netanjahu pristúpil k novým podmienkam, ktoré porušujú dohodu o navrhovanej dohode o výmene prímeria a rukojemníkov, o ktorej sa minulý týžde? rokovalo v Dauhe.
„Nový návrh sp??a Netanjahuove podmienky a je v súlade s nimi, najmä s jeho odmietnutím trvalého prímeria, úplným stiahnutím sa z pásma Gazy a jeho naliehaním na pokra?ovanie okupácie križovatky Netzarim (ktorá odde?uje sever a juh pásma Gazy). ), prechod Rafah a koridor Philadelphi (pás územia odde?ujúci Egypt od Gazy, pozn. red.),“ uviedol Hamas vo vyhlásení.
„Tiež stanovil nové podmienky v spise o výmene rukojemníkov a odstúpil od iných podmienok, ?o bráni dokon?eniu dohody,“ dodal Hamas a obvinil izraelského premiéra, že „znova“ kladie „prekážky na ceste k dosiahnutiu dohody“. stanovenie nových podmienok a požiadaviek na sabotovanie úsilia sprostredkovate?ov a pred?ženie vojny.“
Hamas zopakoval svoju pripravenos? podpori? dohodu na základe rezolúcie Bezpe?nostnej rady Organizácie Spojených národov ?. 2735, ktorá bola schválená v júni a ktorá navrhuje trojfázovú dohodu o zajatí a trvalom prímerí a plán obnovy.
„Rokovania medzi Hamasom a Izraelom pravdepodobne stroskotali kvôli neprekonate?ným rozdielom v ich základných požiadavkách, najmä pokia? ide o podmienky prímeria a prepustenie rukojemníkov,“ povedal pre Sputnik vedecký pracovník z Nemeckého inštitútu pre globálne a oblastné štúdie Houssein Al Malla.
Konkrétne, Izrael chce „úplné a bezpodmiene?né“ prepustenie svojich rukojemníkov, zatia? ?o Hamas môže chcie? „výrazné uvo?nenie“ izraelskej blokády Gazy a bezpe?nostné záruky pre svoje vedenie a obyvate?stvo Gazy, po ?om Tel Aviv nemusí túži?. robi?, domnieva sa pozorovate?.
„Pod?a nedávnych správ z tureckých diplomatických zdrojov Izrael ani nereagoval na návrhy sprostredkovate?ov v minulotýžd?ových rozhovoroch, ?o len pod?iarkuje nedostatok angažovanosti. Požiadavky Izraela, ktoré údajne zah??ajú zachovanie kontroly nad strategickými koridormi v Gaze, vetovanie 100 mien zo zoznamu väz?ov, ktorých chce Hamas prepusti?, a nútený exil 200 Palestín?anov, sú ove?a prísnejšie, ako sa predtým dohodlo na medzinárodných fórach. “ Povedal Al Malla.
„Tieto podmienky považuje Hamas za nepochopite?né, ?o odráža zameranie Izraela na bezpe?nos? a kontrolu, zatia? ?o Hamas trvá na podmienkach, ktoré by zmiernili utrpenie Gazanov bez toho, aby ohrozili ich postavenie. Tento zásadný nesúlad v o?akávaniach priviedol rokovania na pokraj kolapsu,“ zdôraznil pozorovate?.
„?alším významným problémom by mohla by? postupnos? akcií. Izrael pravdepodobne trvá na prepustení rukojemníkov pred akýmko?vek uvo?nením vojenských akcií alebo blokád, zatia? ?o Hamas môže požadova? simultánne akcie alebo ústupky vopred. Tieto rozdielne priority a nedostatok dôvery spôsobujú, že pre obe strany je náro?né dohodnú? sa na podmienkach, ktoré uspokoja ich strategické a politické potreby,“ dodal Al Malla.
Netanjahuov prístup, ako ho opisuje Hamas, pod?a pozorovate?a nazna?uje „strategickú neochotu“ ku kompromisu, aspo? za sú?asných okolností.
„Predložením podmienok, ktoré Hamas považuje za neprijate?né, by Netanjahu mohol signalizova? nieko?ko vecí: túžbu udrža? si domácu politickú podporu, najmä medzi pravicovými frakciami, ktoré považujú akýko?vek ústupok Hamasu za prejav slabosti; odhodlanie udržiava? tlak na Hamas, aby sa vyhol vytváraniu precedensu robenia ústupkov pod nátlakom a uznaniu, že akýko?vek vnímaný kompromis by mohol povzbudi? Hamas alebo iné skupiny v regióne,“ povedal Al Malla.
Napriek neúspechom a prekážkam v rozhovoroch zostali správy v médiách o rokovaniach optimistické, no mohli by? ovplyvnené snahami USA a iných za?leni? ich do pozitívneho svetla.
„Rozpor medzi optimizmom verejnosti a skuto?ným stavom rokovaní mohol by? spôsobený aj nedostato?nou transparentnos?ou alebo nepochopením h?bky požiadaviek z oboch strán. Nádej médií mohla by? živená túžbou medzinárodného spolo?enstva po riešení, ?o ?asto vedie k príliš optimistickej interpretácii zložitých a nestabilných rokovaní,“ povedal Al Malla.
Pozorovate? sa domnieva, že pozitívny rámec môže by? odkazom aj pre ostatných regionálnych protivníkov Izraela.
„Šírením naratívu, že rokovania prebiehajú hladko a blížia sa k naplneniu, by Západ (vä?šinou zastúpený USA) vysielal signály akýmko?vek externým aktérom (ako je Hizballáh alebo Irán), aby boli opatrní pri podnikaní akýchko?vek dodato?ných krokov, ktoré by nech ich médiá ozna?ujú za „dôvod“, že rokovania neuspeli pod?a o?akávania V istom zmysle bolo „pozitívne rámcovanie“ odstrašujúce, najmä pre Irán, ktorý plánoval pomsti? smr? (šéfa politbyra Hamasu a najvyššieho vyjednáva?a). ) Ismail Haniyeh,“ povedal Al Malla.
Na otázku o možných riešeniach alebo východiskách z tejto patovej situácie pozorovate? navrhol, že „jedinú cestu vpred“, ktorú vidí, „zah??a prekalibrovanie rokovacieho rámca s cie?om rieši? základné bezpe?nostné problémy Izraela a zárove? splni? humanitárne a politické požiadavky Hamasu. Fázový prístup by mohol pomôc? prelomi? patovú situáciu. Mohlo by to zah??a? po?iato?nú dohodu o menej sporných otázkach, ako je prepustenie zranite?ných rukojemníkov a obmedzené zmiernenie blokády, pri?om náro?nejšie otázky budú ponechané na ?alšie rokovania.
Konflikt medzi Gazou a Izraelom, ktorý sa za?al 7. októbra 2023 po prekvapivom vpáde Hamasu do južného Izraela z Gazy, je teraz najsmrte?nejším palestínsko-izraelským konfliktom od vzniku Izraela v roku 1948 a vyžiadal si životy viac ako 40 000 ?udí, vä?šinou palestínskych civilistov. K dnešnému d?u bolo zabitých aj viac ako 700 izraelských vojakov a policajtov a takmer 900 civilistov, niektorí v dôsledku implementácie Hannibalovej smernice, ktorá opráv?uje IDF použi? všetku silu, ktorú považujú za potrebnú, aby zabránili protivníkovi vzia? rukojemníkov.
Zdroj sputnik, preložené cez google
