POĎAKOVANIE A VYSVETLENIE
Moja novinárska kolegyňa Eka Balašková zverejnila 28. februára na mojej stene informáciu o mne, spolu s číslom môjho bankového účtu pre prípad, že by moji čitatelia uznali moju komentátorskú činnosť za hodnú ľubovoľného finančného príspevku.
Moja pro-slovenská novinárska a komentátorská činnosť (v mojom veku 72 rokov) trvá už celých 35 rokov. Pokiaľ ide o podporu strany SMER-SSD aj jej lídra a členov vedenia v mojich článkoch, zamysleniach a glosách – tá sa datuje od októbra 2002, od pamätnej proti-ficovskej medzinárodnej konferencie Mesežnikova a Inštitútu pre verejné otázky v hoteli Carlton v Bratislave pod názvom „Znamená výsledok volieb 2002 koniec populistu Fica?“ Bol som vtedy na tej ideologickej konferencii, písal som tu o tom v článkoch už minimálne dva razy, lebo v diskusii z pléna som na tom podujatí dôrazne odmietol prakticky všetko, s čím tam prednášajúci z domova aj zo zahraničia (najmä z Holandska) vyšli do boja proti vedeniu strany Smer-SSD a jej mladému predsedovi Robertovi Ficovi.
Zapáchalo to tam už vtedy v Carltone poriadnou dávkou premyslenej, určite dobre financovanej a cielenej propagandy. Na také veci človek nepotrebuje osobitne vyvinutý inštinkt, aby to postrehol a pochopil. S Robertom Ficom som v minulosti ako novinár nesúhlasil iba dva razy – v roku 1998 keď na tribúne pred TV Markíza vystúpil po boku Mikuláša Dzurindu na jej údajnú záchranu pred vtedajšou pro-slovenskou vládou – a predtým, v roku 1998, keď na konferencii SDĽ vyhlásil, že SDĽ nikdy nepôjde do vlády s HZDS a SNS. Nedlho po tom však Robert Fico opustil odumierajúcu SDĽ a založil si vlastnú ľavicovú stranu, ktorá od samého začiatku nie je po chuti určitým kruhom v zahraničí. Budúci volebný rok teda moja komentátorská podpora Smeru bude mať už štvrťstoročie, ak dožijem….. Každý si ľahko spomenie kde bol a čo robil v roku 1990, keď som ako komentátor začínal (Juraj Gedra mal v tom čase napríklad 4 roky a Erik Kaliňák nebol ani na svete), a kde bol a čo robil aj v októbri 2002, keď som v tom Carltone vystúpil. Vnímal som, naďalej vnímam a ľudsky ťažko nesiem celú tú obludnú nespravodlivosť, zákernosť a nepriateľstvo médií voči R. Ficovi. Dodnes o tom píšem a preto sa jeho vlády, najmä jeho osobne, zastávam.
Bohužiaľ prišli voľby v roku 2010 a s nimi Radičovej vláda. Vedenie NR SR, konkrétne šéf SaS Richard Sulík ako predseda parlamentu, ma v januári 2011 vyhodilo z parlamentného inštitútu, kde som pracoval ako prekladateľ písomnej agendy a všetkých dôležitých dokumentov a materiálov nášho parlamentu, šetriac tým nášmu štátu obrovské financie, ktoré predtým aj potom parlament vynakladal na preklady a tlmočenie od komerčných agentúr. Sulík ma vyhodil s vysvetlením: „Zoldy je aj tak v dôchodkovom veku, my si tu potrebujeme zamestnať svojich mladých“. Mal som 57 rokov…. chápete? Aj o tom niečo bližšie a podrobnejšie niekedy neskôr.
Filip, pozdravuj odo mňa otca – vďaka nemu mám 5 neodrobených rokov a v dôsledku toho výrazne nižší dôchodok, lebo so stratou zamestnania som ako jeden z najžiadanejších prekladateľov (vrátane odbornej vedeckej literatúry), tlmočníkov a korektorov prekladov špecializovaných agentúr naozaj nerátal. Iste pochopíš, že tvoju výbornú náladu a veselosť nezdieľam….
Skrátim to….. nasledovalo úporné hľadanie zamestnania, ale túto časť života si pre jej šokujúci a vskutku kuriózny priebeh nechám na iný poučný komentár. Vážne mi navyše presne v tej chvíli ochorela moja 90-ročná mama a za jej 24-hodinovú opateru som mal od štátu iba 92 eur mesačne….! Skúste z toho žiť, z troch eur na deň. Hladoval som, nemal som na normálne jedlo. Keď potom prišla po voľbách 2012 k moci opäť strana Smer-SSD a išla vládnuť sama, prišiel som pogratulovať a požiadal som o pol piatej ráno na ľudoprázdnej Súmračnej ulici pred budovou Smeru o pomoc a malú spravodlivosť aj pre mňa. Stál som tam vtedy v tú nedeľu 11. marca 2012 za brieždenia celkom sám, nik iný na tej ulici nebol. č. 1/2
Zdroj telegram
