MÁ ŠPIČKOVÝ POLITIK PRÁVO ZMENIŤ NÁZOR?
Určite má. Každý človek, nielen špičkový politik, má právo zmeniť názor, dokonca aj na diametrálne odlišný, ak sa situácia podstatným spôsobom zmenila, alebo ak medzitým získal informácie, aké v minulosti nemal, prípadne ak sa stav vecí a okolnosti vonkajšieho prostredia zmenia výrazným alebo zásadným spôsobom. Zotrvať za každú cenu na starom názore stoj čo stoj by znamenalo obrať sa o možnosť rozhodovania v zmenených podmienkach a zároveň aj odmietnutie dôležitej schopnosti racionálnej flexibility v uvažovaní a konaní.
Uvediem nie tak dávny konkrétny príklad jednej váženej prezidentky rešpektovaného európskeho štátu, ktorého som bol viac než len očitým svedkom. Je to dobrý dôkaz platnosti tvrdenia v úvode.
Vo štvrtok 21. apríla 2005 sa v konferenčnej sále ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky v Bratislave uskutočnilo vystúpenie a prednáška s diskusiou fínskej prezidentky počas jej trojdňovej oficiálnej návštevy Slovenska. Prezidentka Tarja Halonenová po svojom vystúpení pred nabitou sálou otvorila možnosť diskusie s kladením otázok z pléna. Na významných medzinárodných konferenčných podujatiach nielen v Bratislave ale aj v zahraničí som sa vždy zúčastňoval, pokiaľ to bolo z mojej strany možné. Na to vystúpenie prezidentky Fínska v Bratislave som sa samozrejme išiel pozrieť tiež. Po skončení jej prejavu som využil ponúknutú možnosť a pani prezidentke som položil z pléna stručnú otázku: „Excelencia, ako členka fínskej vlády, ministerka spravodlivosti a ministerka zahraničných vecí ste v minulosti veľmi ostro a mimoriadne dôrazne vystupovali proti využívaniu jadrovej energie na výrobu elektriny v jadrových elektrárňach. Podľa všetkého ste ale svoj názor ako hlava štátu zdá sa zmenili. Je to tak, alebo stále tvrdíte, že jadrové elektrárne sú škodlivé?“
Prezidentka Halonenová na moju otázku odpovedala takto: „Áno, máte pravdu, bola som v minulosti naozaj odporkyňou jadrovej energetiky a jadrových elektrární ako takých. Priznám otvorene, že som odvtedy svoj názor zmenila. Ako prezidentka som si postupne nechala veci dôkladne vysvetliť nielen našimi domácimi odborníkmi, ale aj špičkovými odborníkmi na jadrovú energetiku v zahraničí, a svoj názor som na základe faktov a argumentov naozaj zmenila.“ Bol to zaujímavý moment aj pre mňa, lebo sa nestáva často, aby špičkový politik, v tomto prípade dokonca hlava štátu, verejne na otázku politického komentátora priznala, že diametrálne zmenila svoj roky presadzovaný názor.
Premiéra Roberta Fico v poslednom čase niektorí povrchní a v nejednom prípade aj zlomyseľní pozorovatelia s obľubou verejne kritizujú, že zmenil na niečo názor. Že sa v minulosti napríklad okrem iného dôrazne zasadzoval za členstvo Slovenskej republiky dokonca priamo v najužšom jadre Európskej únie, no dnes pomery v Únii zásadným spôsobom kritizuje. Lenže kedy to bolo, vážení? Aj hlupák s obmedzenou schopnosťou reflexie musí vidieť, že tá Únia bola pred dvadsiatimi rokmi iná. To bola rozumná a rešpektovaná Únia za pôsobenia Romana Prodiho, nie táto súčasná za kontroverznej a sprofanovanej predsedníčky Európskej komisie Von der Leyenovej, pre ktorú sú dôležitejšie záujmy a potreby nečlenskej Ukrajiny, nie záujmy členských štátov na jej hraniciach.
Podobne je Fico kritizovaný aj za to, že sa ako opozičný politik zasadzoval na verejných zhromaždeniach proti obrannej dohode s USA a chcel ju v budúcnosti zmeniť alebo rovno zrušiť. Ale kedy to bolo? Bolo to za prezidenta Bidena v čase, keď bola v USA pri moci Demokratická strana – ideologický spojenec a desaťročia štedrý podporovateľ progresivistov a vtedajších politických síl pri moci, v médiách a v mimovládnom sektore, bojujúcich od samého začiatku proti Smeru a Ficovi tak, že sa ho dokonca snažili zbaviť väzbou. Prišiel však nový americký prezident, ktorý má odlišné názory na demokraciu a slobodu slova. Premiéra Fica oslovuje krstným menom Robert ako priateľa a pozval ho na osobné stretnutie ako svojho hosťa na Floridu.
Zdroj telegram
