PREZIDENT AKO FACKOVACÍ PANÁK?
Tento týždeň sa niektorí prominentní komentátori pustili hlava nehlava, musím priznať, že pre mňa dosť nečakane, do prezidenta Pellegriniho… Aj takí, ktorí neabsolvovali základnú vojenskú službu a mohli by oceniť, ako sa hlava nášho členského štátu NATO rozhodla stráviť dva horúce júlové týždne tvrdým vojenským výcvikom v maskáčoch. V čase, keď viacerí dovolenkujúci našinci ležia hore pupkom s chladivým drinkom v ruke kdesi na vyprahnutej gréckej pláži. Mal vraj namiesto vojenského výcviku, ostrých strelieb na Tureckom vrchu a obedovania z erárneho ešusu na cvičisku pri poľnej kuchyni našich ozbrojených síl lobzovať s premiérom Ficom vládnym lietadlom hore dolu po Únii a „miništrovať“ mu v nerovnom boji Slovenska s bezcitnou Európskou komisiou panovačnej Von der Leyenovej kvôli nešťastnému a „prekliatemu“ ruskému plynu.
Večne na niečo naštvaný kapitán Andrej Danko dokonca navrhuje znížiť prezidentovi plat o polovicu. Nič lepšie ako sa na prezidentovi opäť raz primitívne „vydostiť“ v iracionálnom hneve nevymyslel, tak sa mu verejne vyhráža aspoň takto. Nemá ho od samého začiatku rád, je to o ňom známe. Iní už po tisíci raz opäť vyzdvihujú svoj pacifizmus s tým, že sú síce celoživotní pacifisti, ale na obranu svojich blízkych by samozrejme vzali do ruky aj vidly. Jeden taký bol vlani aj v centrále volebného štábu prezidenta Pellegriniho keď sa tam oslavovalo jeho víťazstvo v prezidentských voľbách – v jednej ruke držal veľký obložený chlebíček a druhou sa celý šťastný neprotokolárne dotýkal novozvoleného prezidenta zboku. Inak, ja som sa zatiaľ v živote nestretol s nikým, kto by o sebe tvrdil, že má rád vojny a krviprelievanie. Asi som mal šťastie, že som stretol iba samých pacifistov.
To je fajn, veď aj ja by som vzal do rúk vidly, ale iba na obranu – nielen svojich blízkych, ale aj seba. Mám ich v stodole až troje. Jedny, trochu zhrdzavené, sú na kydanie hnoja, a tie dve ďalšie na robotu so senom. Je medzi nimi drobný rozdiel, ak náhodou neviete. Mimochodom, veľmi podobným spôsobom zožal svojho času posmešnú kritiku aj hlavný terč chorobnej nenávisti, Robert Fico – za to, že na prvého mája (aj v roku 2024, dva týždne pred atentátom) chodil do fabriky ako robotník na nočnú službu. Aj nad tým sa mnohí bohorovne pohoršovali, že načo to robí.
Všetkým sa na tomto našom prajdujúcom dúhovom Slovensku nezavďačíš, to sa jednoducho nedá, a v týchto nervóznych časoch studenej občianskej vojny už dupľom nie. Komusi pri tejto príležitosti prekáža znovu aj to, že prezident ako hlava štátu vie dokonca aj jazdiť na traktore a u nich doma dokáže ľavou zadnou poorať nielen pozemok svojich rodičov, ale aj políčka susedov.
K mentorujúcim kritikom Petra Pellegriniho som sa v tejto vojenskej veci nepridal. Nepociťujem totiž potrebu, či akési náhle komentátorské vzplanutie, kopnúť si v uhorkovej sezóne do prezidenta verbálne za to, že sa ako hlavný veliteľ ozbrojených síl rozhodol skúsiť na vlastnej koži aspoň na chvíľu vojenský chlebík, hoci musel tušiť, že sa za to na neho vrhne celý roj moralizujúcich „samosudcov“. Občas som ho v minulosti vo svojich komentároch dosť ostro kritizoval aj ja, to je pravda. Za to, koho si to zobral pred parlamentnými voľbami na svoju kandidátku – to áno, veď aj sám priznal, že to bola chyba. Ale jeho rozhodnutie obliecť si počas dovolenkového obdobia na štrnásť dní vojenské maskáče mi ako „veteránovi“ Československej ľudovej armády v hodnosti nadporučíka v zálohe nijako neprekáža. Nech Danko hoci aj pukne od zlosti….
Zdroj telegram
