DNES NIE?O O MOJEJ OBRAZOTVORNOSTI A ÚDAJNOM „?AHANÍ SLOVENSKA NA VÝCHOD“
Verejne sa priznávam, že mám od detstva silne vyvinutú predstavivos?. Ne?udujem sa preto, že ak niekto vyvreskuje na protestných zhromaždeniach pred Úradom vlády a všelijakých besedách v DPOH a v slnie?kárskych médiách, že nás chce ktosi, rozumej samozrejme Robert Fico, ?aha? vraj na východ, alebo rovno do Ruska, moja obrazotvornos? okamžite pracuje. Vynára sa mi pred o?ami magický obraz s?ahovania nášho národa, komplet aj so všetkými paranoidnými jedincami a psychiatrickými pacientmi v politike, a celej tejto roztomilej krajiny, niekam k Uralu.
S?ahovanie národov? Dá sa to vôbec? To by sa celé toto naše malé milované Slovensko, tento náš historický katastrálny priestor medzi Tatrami a Dunajom, naozaj dalo len tak ?ahko naloži? aj s bagážiou na kamióny a nákladné vlaky a pres?ahova? to cakumprask aj s ?u?mi tisíce kilometrov niekam za rieku Volgu? Skúste si to predstavi?, milí víkendujúci – aj tak je dnes nede?a a nemáte ?o robi?, tak popustite uzdu fantázii …..
Mne s mojou predstavivos?ou sa hne? vynára ?alšia predstava s kardinálnou logickou otázkou: Je vôbec na svete nejaké malebné územie, ktoré by sa aspo? ako tak podobalo územiu Slovenska, kde by sme sa mohli relatívne rýchle zabýva?, ako ke? sa národne orientovaný Jožko Mrkvi?ka s manželkou a s de?mi s?ahuje aj s nábytkom a elektrospotrebi?mi trebárs z Tren?ína do Popradu? A napadlo ma jediné také územie, ale to je naozaj poriadne ?aleko na východe, až na Novom Zélande. Tam sú vysoké hory, všade samá svieža zele?, pasú sa tam stáda oviec, je tam pekne, takže tam by to ako tak mohlo aspo? vzdialene pripomína? našu ?arokrásnu domovinu. Až na tamojšie ?asté zemetrasenia…..
Ale teraz vážne. To údajné ?ahanie Slovenska na východ je samozrejme jedna kolosálna blbos? a smiešny nezmysel, vyfabulovaný v chorej mysli profesionálnych demagógov na strašenie Ficom a ovládanie celého toho sfanatizovaného davu mítingujúcich neoliberálnych hlupákov z Šime?kovho tábora politických zblúdilcov. Lebo tu sa žiadna rusifikácia nikdy nekonala, dokonca ani v ?asoch ke? sme u nás mali socialistické zriadenie a boli sme v RVHP a vo Varšavskej zmluve. Rozhodne nás nik nerusifikoval, to viem lebo si to pamätám ve?mi dobre. Ani z?aleka sa tu tak intenzívne a metodicky nepretlá?ala ruština alebo sovietska kultúra, ako sa toto naše miniatúrne slovanské územie totálne amerikanizuje už viac ako tridsa? rokov ke? sme ?ahaní a doslova vle?ení kamsi až do ?alekej Ameriky. Áno, mali sme v škole povinne ruský jazyk, ale rovnako sme mali povinne na výber aj angli?tinu, nem?inu alebo francúzštinu. V celej ve?kej „Husákovskej“ Bratislave bol jediný menší obchod s ruským tovarom – ten bol na Štúrovej ulici a volal sa Bajkal. Okrem toho sme ešte mali hore nad námestím SNP aj obchod „Sovietska kniha“, ale tam som si napríklad ja chodil kupova? knihy ruských a dokonca aj amerických autorov v angli?tine. Super vec – ruské a americké romány v angli?tine, za toho „nenávideného“ socializmu…. !
Už som to tu nieko?ko razy spomenul a môžem to zopakova? zas: Ja som za celý svoj dlhý život nestretol žiadneho Rusa, hoci som býval v Bratislave, ale akosi som napriek tomu nemal to š?astie. Zato Ameri?anov, Angli?anov a Kana?anov som tu po roku 1989 postretal stovky a tisíce, dokonca celé húfy. Mnohí z nich, hlavne novinári, mimoriadne povýšeneckí a viacerí z Anglicka aj neskuto?ne drzí a opití. Ak ty senior neovládaš angli?tinu, se? radšej pekne doma a šúchaj nohami, lebo sa to tu celé zamerikanizovalo tak, že už ani názvy obchodov a obchodných domov, vrátane názvov tovaru a jedál, nie sú v tvojom rodnom jazyku.
Takže, ako vravia bratia ?esi, „klídek“ milí spoluob?ania – nikto nás nikam na východ ne?ahá. Ak nás tu niekto roky niekam usilovne ?ahá, tak na východ rozhodne nie, lebo to by som sa proti tomu ur?ite postavil. 1/2
Zdroj telegram
