ROZDELENÍ (SKORO) AKO CYPRUS
Nehovorím ni? nové, iba na záver týžd?a opä? sucho konštatujem známy fakt, že sme ako národ rozdelení na dva nezmierite?né názorové tábory. Deliaca ?iara v zmysle nejakej jasnej geografickej línie ako na Cypre tu samozrejme naš?astie neexistuje, už len to by nám chýbalo, ale Bratislava je predsa len ?osi ako štát v štáte pokia? ide o politický a spolo?enský vplyv na zvyšok krajiny. Takto to tu je od samého za?iatku, ak za za?iatok „letopo?tu“ považujeme obdobie okolo vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Najprv tu boli proti sebe tábory takzvaných pronárodných síl (HZDS a SNS), reprezentované predovšetkým Me?iarom a Slotom, a svetoob?ianskych alebo globalistických síl, reprezentované tvrdým jadrom VPN na ?ele s Fedorom Gálom a vzápätí aj s ústrednou ikonou federalistov Dzurindom, a bohužia? v tom období aj neslaným nemastným neskorším politickým konvertitom Jánom ?arnogurským. Takzvané národné sily nemali v zahrani?í žiadnu oporu ani podporu, práve naopak – ?elili masívnej a neraz až hysterickej kritike z Prahy a Budapešti, ale najmä zo Západu. Nielen z politických kruhov, ale aj z médií. Valili sa sem peniaze od Soroša a prišla samozrejme aj obávaná CIA, ktorá si zo Slovenska urobila jedno zo svojich ?alších cvi?ných ihrísk. Chví?u to síce vyzeralo na zázra?né vedenie a možné ví?azstvo takzvaných pronárodných síl, ale tie nemohli dlho odoláva? presile a podpore, ktorú zo zahrani?ia dostával priam až epochálne glorifikovaný Mikuláš Dzurinda. Do toho prišiel prezident Michal Ková? – jeden z viacerých fatálnych omylov vedenia HZDS, v sú?innosti s objavite?kou termínu ?ierna diera Madeleine Albrightovou, ktorá si vzala osud Slovenska do svojej zvláš? starostlivej osobnej „opatery“. A bolo rozhodnuté.
Ak by bolo rozumné, HZDS mohlo na Slovensku vládnu? naveky, alebo aspo? desiatky rokov, ak by v ?om nebolo to?ko nenažratých hrabivcov, ktorí sa s hubou, plnou národa, nabalili pekne krásne tak, že ani ich prapravnuci sa nemusia obáva?, že by jedného d?a nemali z ?oho ži?. Me?iarova skromná malá korzi?ka a trojizbový byt na ulici Fra?a Krá?a síce na chví?u dojali a zalepili o?i, ale neskôr sa obnažila nepríjemná pravda v podobe Elektry a všeli?oho ?alšieho, ove?a vä?šieho. Mimochodom…. v Elektre som bol, tlmo?il so tam jedno stretnutie a rokovanie Vladimíra Me?iara s americkým ve?vyslancom, a môžem poveda?, že mi tá budova, plná nevkusného prepychu s jej chladným interiérom, bola tak nesympatické, že by som ju nechcel ani zadarmo. To bude tým, že mám rád útulné menšie obytné priestory, dýchajúce teplom domova.
Dzurinda sa v eufórii z porážky HZDS na ?as v?aka médiám politicky presadil, ale aj jeho vláda napokon s hanbou pošla na ?osi podobné ako vláda HZDS – na hrabivos? a nenažratos? všelijakých „sitkárov“ a „Goriliakov“. No a tak sa pomaly ale isto za?al vo vzniknutom vákuu na za?iatku tisícro?ia na scéne vynára? Robert Fico a s ním prichádza aj ?alšie delenie národa pod taktovkou ?udí okolo Mesežnikova, Demeša a spol. Lebo mladý sociálny demokrat Fico, plný ideálov o spravodlivom svete, nebol „vypestovaný a vyš?achtený“ v notoricky známych politických liah?ach Západu, ktorý má rád všetko pod kontrolou. Takže už v roku 2002 sa v bratislavských luxusných hoteloch za?ali organizova? štedro financované protificovské konferencie. Po ur?itom frenetickom experimentovaní a tápavej improvizácii v snahe nájs? ?o najskôr nejakú životaschopnú náhradu za skrachovaného Dzurindu v podobe napríklad ?udsky odporného magnáta TV Markíza Pavla Ruska a nekone?ne mentorujúcej Ivety Radi?ovej, sa predsa len presadil Ficov obrodenecký Smer. Ale pretože ?ert nespí, a v prípade Slovenska to platí zvláš?, na scénu prichádza po narýchlo uhnietených politických „polotovaroch“ dubióznej kvality v podobe mediálne vyrobeného Kisku a ?aputovej aj desivý prízrak menom Igor Matovi?. No a tým sa krátkou cestou dostávame vlastne až k dnešku a k sú?asnému pokra?ujúcemu deleniu národa takmer na spôsob Cypru. 1/2
Zdroj telegram
