DNES LEN TAK VO?NE, O NI?OM
V minulosti existovala v Slovenskom rozhlase každú nede?u po rannej rozprávke a správach pár minút po deviatej relácia Živé slová. Boli to zhruba 10-minútové zamyslenia o stave spolo?nosti, o živote a o morálke. Pár takých zamyslení som tam mal aj ja, ani neviem ako sa stalo, že ma tam vôbec pustili. Asi preto, že som mal v tom období vždy v nede?u ve?er aj v televíznych novinách zahrani?no-politický komentár.
Už roky píšem každú nede?u na sociálnych sie?ach skoro ráno ešte za hlbokej tmy pravidelné Nede?né zamyslenia na rôzne témy, a hoci sa snažím vyhnú? sa v tento de? pracovného pokoja politike, nie vždy sa to dá. Asi je to tým, že zamýš?a? by sa mal ?lovek podve?er, ke? už je mozog v prevádzkovej teplote, nie ráno o štvrtej na la?ný žalúdok ke? sa normálnym ?u?om a celému nášmu hodnotovo zameranému národu najlepšie spí. V nede?u sa tým ale dostávam do „éteru“ sociálnych sietí ako prvý, až potom sa ozýva so svojimi minútami komentárov a úvah Marek Šoun, po ?om prichádza s Vecami verejnými mediálna hviezda a poslanec SNS Roman Michelko, o desiatej predpoludním víta svojich divákov a posluchá?ov na káve môj sympatický žoviálny kolega Juraj Štubniak a o jedenástej nasledujú v televíziách tri nenávidené, ale bohužia? beznádejne návykové politické diskusie.
Takto to u nás v nede?u býva, od novembrového prevratu v osemdesiatom-deviatom, kedy Západu-chtivý ?ud na preplnených námestiach zbavil moci nepopulárnych ?eskoslovenských komunistov a nastúpila vysnívaná pluralitná demokracia so všetkými svojimi nervy drásajúcimi „chybi?kami“ krásy a konzumným blahobytom, až do druhej popoludní. Ani tým to ale celkom nekon?í, lebo v priebehu d?a a aj ve?er sa ešte objavujú politické komentáre na YouTube. O zábavu a rozptýlenie je teda aj v nede?u postarané. Kto chce nie?o iné a má politiky plné zuby, zapne si medzitým v kuchyni rádio Slovensko a pri varení po?úva v pokore spolu s láskyplnou a nekone?ne tolerantnou manželkou priamym prenosom svätú omšu s káz?ou – naj?astejšie z katolíckeho kostola, lebo nás bohabojných katolíkov je na Slovensku najviac, ale sem tam aj evanjelické služby božie z evanjelického chrámu pre našich ob?úbených luteránov.
Mám rád upokojujúcu atmosféru nede?ných svätých omší a neodmyslite?nú organovú hudbu s jej hlbokými tónmi. Ke? som ešte býval v rodnej Bratislave, na sväté omše som v nede?u o piatej chodieval do monumentálneho Blumentálskeho kostola kde je úžasná akustika a fantastický organ. Bývalo zvykom, neviem ?i je to tam stále tak, že na ?om v nede?u hrával vynikajúci profesionálny organista, ktorý tam neraz zostal preludova? na virtuóznej úrovni aj po svätej omši. Domov som za tónov organu odchádzal v príjemnej povznesenej nálade s pocitom, že svet so svojimi rozhašterenými ?u?mi a nekone?ným trápením vlastne nie je až tak zlý, ako sa neraz javí. Lenže prídete domov, pustíte si ve?erné televízne noviny a ste znovu v tvrdej realite.
Všimli ste si to? Z nejakého dôvodu zase padajú kade tade po celom svete lietadlá a najmä helikoptéry s nevinnými ?u?mi na palube – zaplatí si napríklad celá rodinka vyhliadkový let nad New Yorkom za 150 dolárov, ale živí sa už domov nevrátia lebo sa ich helikoptéra rozpadne vo vzduchu na márne kúsky, ktoré sa zrútia do rieky Hudson aj s pasažiermi a je koniec. Helikoptéram neverím, podobne ako neverím elektrickým autám, a hoci by som nedbal pozrie? sa napríklad na Bratislavu z výšky, ?i zhora vyzerá trochu lepšie ako zdola, ale neriskoval by som to. Takto sa v helikoptére zabila aj Husákova druhá manželka lebo si v Bardejovských kúpe?och zlomila ruku a akýsi profesor chirurg naliehal, že jej tú ruku musia da? do sadry v Bratislave, kam ju treba okamžite dopravi? helikoptérou v zlom po?así. Nakoniec sa tá helikoptéra zrútila v hustej hmle kdesi nad bratislavským letiskom. Alebo bohatý a slávny basketbalista Cobe Bryant…. aj on sa zabil pred piatimi rokmi vo svojej súkromnej helikoptére ako 41-ro?ný na predmestí Los Angeles, kam sa z domu vozil na tréningy a na zápasy, lebo na to mal. 1/2
Zdroj telegram
