ŽIVOT JE O KOMPROMISOCH
Neoznamujem tu teraz takto zav?as ráno v de? pracovného pokoja ni? nové, ostatne ako vždy, ale život ?udský býva skuto?ne aj o robení kompromisov. O malých každodenných kompromisoch, ale neraz aj o ve?kých a závažných kompromisoch, ak to inak nejde.
Všelikto kritizuje premiéra Roberta Fica za kompromisy, dokonca aj radikálne „krídlo“ takzvanej alternatívnej scény – tí najsebavedomejší a najradikálnejší – si ho za to podáva, aj s celou vládou. Ja nie, nemám totiž v mojom veku mladícku potrebu z ni?oho ni? sa na staré kolená radikalizova? a púš?a? sa do niekoho z vedenia strany Smer, nota bene do predsedu vlády, ktorý prežil atentát. Nemám ani šajn aký by som bol a ?o by zo m?a vôbec zostalo po mentálnej a rozumovej stránke po tak ?ažkej traume.
Starám sa preto výlu?ne o seba a o to, ?i mám ako jednotlivec, ?inný od roku 1990 v našom prepchatom verejnom priestore, ?istý morálny kredit a radšej pre istotu v?as vy?ahujem brvno z vlastného oka. Aby mi nik nemusel vy?íta? a vyhadzova? na o?i, že v minulosti som hovoril a písal nie?o iné ako teraz, že som prezliekol kabát a že ma dnes niekto za to ?o píšem platí, a podobné nezmysly. Za 35 rokov komentátorskej práce jasná a nemenná línia.
Každého, kto sa púš?a do Roberta Fica upozor?ujem na jedno – to, ?o prežil za viac ako dve desiatky rokov on, a dodnes kontinuálne prežíva a ešte prežíva? bude, by som ja rozhodne neustál. Tak ?o tu ja budem koho bohorovne kritizova? a machrova? hore dolu po celom internete z teplého pohodlia od svojho písacieho stola v teplákoch pri šálke kávy so smotanou a s nabitým telefónom, ak je mojím jediným problémom a osobnou zodpovednos?ou ís? si v samoške dokúpi? ?o sa mi v komore minulo a zájs? do ?akárne obvodného lekára, aby mi upravil lie?bu bo?avého žalúdka.
Premiér Fico ani len ten mobilný smart telefón nemá – takú šikovnú fajn veci?ku na hranie, akú majú všetky slovenské decká už od kolísky, ?o ale v jeho prípade plne chápem. Už len to by mu pri jeho starostiach o blaho národa k š?astiu chýbalo, aby mu niekto neustále vyvolával z médií, posielal mu stupídne SMS správy a žiadal od neho pre svoju rodinu všelijaké láskavosti. Ur?ite to má nejako vyriešené a ja to nepotrebujem vedie?. A vôbec, akým právom by som premiéra kritizoval ja, mudrujúc ako sebavedomý hos? napríklad v nejakom mainstreamovom alebo alternatívnom štúdiu? Prosím, nech to robia iní, ak sa im chce a nevedia bez toho ži?. Lebo sediac pohodlne na riti, oni sú svorne presved?ení, že by samozrejme vedeli všetko robi? ?aleko lepšie ako premiér. Zárove? v tomto odstavci dodávam pre pochopenie ešte nie?o ve?mi podstatné – že nik nemá také penzum informácií, aké má on – zo zahrani?ia, zo spravodajských služieb, z rokovaní v cudzine a z kuloárov v politike doma i vo svete. Nezávidím mu, hlava by sa mi z toho už dávno rozpadla.
V mojom video archíve je všeli?o – aj šot z televíznych novín STV v roku 1998, v ktorom mladý štíhly poslanec Robert Fico na akomsi dôležitom plenárnom zasadnutí SD? hovorí v stoji, že s HZDS nikdy strana nepôjde. Lebo taká bola vtedy tá neslaná nemastná SD?, možnože dokonca ešte horšia ako SDK, s ktorou kolaborovala, až na to nakoniec sama zakapala. Tak to inven?ný Robert Fico onedlho vyriešil prezieravo inak. Ke? videl, aká beznádejne skostnatená je strana „padlých revolucionárov“ Pavla Kanisa, Petra Weissa, Brigity Schmögnerovej a ?ubomíra Fogaša, v?as pochopil aká je situácia, založil si vlastnú ?avicovú stranu a ke? prišiel ?as, išiel do tej koalície nielen s HZDS, ale aj s SNS, a ke? bolo treba tak aj s Mostom-Hídom Bélu Bugára. No a ?o?
Alebo teraz, ke? nám ostatným tu celé týždne nervy tiekli zo siedmich vydiera?ov v koali?ných stranách SNS a Hlas, nestratil predseda vlády v nastalej trme vrme duchaprítomnos?, nevypol prúd, neupadol do porazeneckej depky (ako by som upadol ja), nerezignoval, hoci k?udne mohol a nik by mu to nevy?ítal, nenechal sa vyvies? z miery provokatívnym otvoreným listom od odbojného Andreja Danka, ba ani len uleteným otvoreným listom od stoviek
Zdroj telegram
