OD PRÍPADU K PRÍPADU
Mám s tým trochu problém….s ?ím? Vysvetlím. Vždy som si vážil ?udí, ktorí nemenili názory a neprispôsobovali sa oportunisticky dobe pod?a aktuálnej politickej situácie v snahe ma? vždy zo všetkého, a za akýchko?vek podmienok, osobný prospech.
Mojou výhodou je, že sa pokojne môžem hlási? k všetkému, ?o som v živote vyjadril ako komentátor v novinách, rozhlase a v televízii. Nik nemôže prís? a poveda? mi: „Po?úvaj, však ty si kedysi hovoril nie?o celkom iné ako dnes, tak ako to vlastne s tebou ?love?e je?“ Všetko, ?o som v minulosti verejne napísal alebo povedal, môžem zo svojho archívu vytiahnu? hoci aj zajtra a po tridsiatich rokoch to uverejni? bez akejko?vek úpravy alebo hanby za moje názory v minulosti. Je to cenná výhoda, umocnená navyše tým, že ?as ukázal, že som mal pravdu.
Trebárs môj obsiahlejší ?lánok v denníku Slovenská Republika pod titulkom „Americký etnocentrizmus… a ?o s ním“, z leta 1994, teda pred viac ako tridsiatimi rokmi, ktorý urobil rozruch na zahrani?ných zastupite?ských úradoch v Bratislave. Do bodky som mal v tom vyargumentovanom ?lánku pravdu. Podobne aj moje zamyslenie v pravidelnej nede?nej relácii Slovenského rozhlasu „Živé Slová“ v roku 1998, v ktorom som sa zaoberal potrebou dvíhania zdravého sebavedomia a hrdosti Slovákov na svoju vlas?. Prípadne môj prvý anglický ?lánok v amerických novinách PROGNOSIS v roku 1992 pod titulkom „Democracy in Slovakia“, v ktorom som sa zastal národne orientovaných slovenských novinárov a intelektuálov, ktorí sa vzopreli krajne tenden?nému a neobjektívnemu informovaniu zahrani?ných médií o Slovensku ke? nás hrubo o?ier?ovali, že sme národ nevzdelaných nacionalistov, budovate?ov nebezpe?nej komunistickej Gab?íkovskej priehrady, rozvraca?ov federácie a utlá?ate?ov národnostných menší. Dlhšie sa zberám uverejni? tu pre ilustráciu pár mojich starých ?lánkov. V najbližších d?och to už urobím.
Mám len trochu problém s ?u?mi, ktorí svoje názory oto?ili o 180 stup?ov a dnes hovoria nie?o celkom iné ako pred pár desa?ro?iami, a dokonca si na tom v minulosti vybudovali svoju lukratívnu novinársku alebo humoristickú kariéru. Istý ve?mi známy humorista v rokoch, ktorý je dnes diametrálne odlišný od seba samého v devä?desiatych rokoch minulého storo?ia, vraj rád ?íta moje ?lánky, váži si ma a chcel by sa so mnou stretnú?. Teraz? Pre?o nie v roku 1996 alebo 1997 ke? ho boli plné médiá a kabaretné scény s jeho bi?ujúcim výsmechom národne orientovaných ?udí ako som bol ja a moji priatelia? ?o si ja mám ?o sním dnes poveda?? Absolútne ni?. Mám totiž sloniu pamä?. Výrazne vtedy svojím iritujúcim a neprirodzene nasilu koktavým posmechom poškodil nášmu národu ako zabáva? a ja by som sa ur?ite nezdržal poveda? mu to dnes aj do o?í.
Dostal som pred ?asom na Facebooku žiados? o priate?stvo od Petra Weissa…. okamžite som ju bez mihnutia oka zamietol. ?alší podobný prípad….. bol mojím spolužiakom na Filozofickej fakulte a všetci sme sa mu vyhýbali lebo priam sršal zúrivým marxistickým nadšením mladého bo?ševického fanatika…. išiel z neho strach, od neho len ?o naj?alej, hovorili sme si všetci…. a dnes? Pre boha živého, pozrite sa na neho. V správe som mu stru?ne napísal, že s ?u?mi ako je on nemám ni? spolo?né a ?udujem sa, že mi vôbec žiados? o priate?stvo poslal.
Aj medzi takzvanými alternatívnymi komentátormi, dokonca ve?mi prominentnými, sú takí, ktorí, ako trebárs Ján ?arnogurský alebo Vladimír Palko, stáli v minulosti na op?nej strane ako ja. Prosím, v poriadku, každý má právo zmeni? názor, ur?ite by som také právo mal aj ja. Lenže skúste si ma predstavi?, ako by som trebárs po dvadsiatich-piatich rokoch názorovo vyhranej komentátorskej ?innosti zrazu oto?il o 180 stup?ov a stal sa pred siedmimi rokmi napríklad pravidelným komentátorom v týždenníku Týžde?, denníku SME alebo v DenníkuN. ?iže urobil by som nie?o podobné ako pred ?asom po roku 1989 Marián Leško. Absurdné! A o tom to práve je, ja totiž svoje názory nemením, hoci by som si bol mohol finan?ne náramne polepši?. 1/2
Zdroj telegram
