PREZIDENTSKÉ VYZNAMENANIE A PAPIEROVÁ OPONA
?as beží, o chví?u sú Vianoce, a v januári pravidelne aj každoro?né vyznamenávanie osobností hlavou štátu. Býva okolo toho rozruch a polemika a sám som zvedavý, koho v januári ocení nový slovenský prezident Peter Pellegrini. Kiska a ?aputová mali svoj výber a ja ani netuším, kto teraz pripravuje návrhy pre Pellegriniho. Neviem ani, ako sa to vlastne robí. Asi to je nejaká kolektívna iniciatíva, lebo len tak ?ahko to zrejme nejde.
Je fajn ak sa významné osobnosti za svoju prácu a výsledky do?kajú vyznamenania z rúk prezidenta, vrátane osobností, ktoré dostanú Rad Bieleho Dvojkríža alebo Rad ?udovíta Štúra in memoriam. Ke? Kiska pri príležitosti 25. výro?ia vzniku Slovenskej republiky vyznamenal 25 osobností spolo?enského a kultúrneho života, mnohých z nás to šokovalo, zdvihlo nám to obo?ie a krútili sme nad tým hlavou. Nie je problém vygoogli? si, koho takto poctili ?aputová a Kiska po?as ich funk?ného obdobia. Rad ?udovíta Štúra I. triedy totiž získali od Kisku za “mimoriadne zásluhy na rozvoji demokracie a ochranu ?udských práv a slobôd” aj bývalý politik a líder VPN Fedor Gál a publicista Martin M. Šime?ka a za “mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry” hlava štátu ocenila hudobníka Petra Breinera. Ja by som to v ich prípade doslova nazval provokáciou, hlavne pokia? ide o Šime?ku. ?udovít Štúr, otec našej spisovnej sloven?iny, sa musel pri vyznamenávaní Šime?ku v hrobe obraca?, poznajúc jeho povýšenecké názory a vyjadrenia na slovenský národ a náš materinský jazyk. By? Šime?kom, to vyznamenanie odmietnem, lebo ?o už ten má prosím vás spolo?né so Štúrom? Ni?, dokonca je jeho absolútnym protikladom. Nuž to bol Kiska, a teraz je rad na Pellegrinim.
Vyznamenanie in memoriam by si pod?a m?a zaslúžil skvelý a stato?ný novinár a vydavate?, ktorého som dobre poznal, samozrejme okrem špi?kových lekárov a našich vedcov, s ktorými som mal ?es? spolupracova? ke? som pracoval na Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave. Vä?šina z tých univerzitných profesorov už nežije. Ja mám teraz ale na mysli novinára a vydavate?a Dušana Troppa. Google vám ve?mi nepomôže, bola to však mimoriadna osobnos?. Dušan Tropp (pôvodom z ?ubice pri Kežmarku) bol novinár, ktorý mal leví podiel na zvidite??ovaní Slovenska vo svete po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Po páde železnej opony totiž raz dva nastúpila opona papierová v tom, ako sa v zahrani?í s dešpektom a povýšeneckým nepochopením písalo o Slovensku a o našej ambícii ma? vlastný zvrchovaný štát. Svet nás v roku 1993 zvä?ša nepoznal, boli sme príliš dlho skrytí za zna?ku „?eko“. Dušan v roku 1991 prevzal od slovenského emigranta Jána Géciho ?asopis EUROPA VINCET, ktorý pán Géci vydával v Nemecku, aby svet vedel, že vo federácii žijú aj Slováci. ?asopis bol k dispozícii aj v knižnici Rady Európy.
Mal som to š?astie, že sa mi Troppov ?asopis v troch jazykoch dostal do rúk už v roku 1992 a bol som ním nadšený. ?lánky o Slovensku do celého sveta v troch jazykoch – v angli?tine, francúzštine a nem?ine – a pre?o latinský názov Europa Vincet (Europa zví?azí)? Nuž preto, lebo v tom ?ase bola Európska únia iná ako dnes – bol to dobrý projekt, v ktorom Slovensko malo ma? právom miesto ako samostatný štát. Latinský názov preto, lebo v stredoveku to bola latin?ina, ktorá bola univerzálnym dorozumievacím jazykom. Dušan ma zakrátko poveril vedením redak?nej rady ?asopisu, v ktorom sme ?lánky prekladali traja – Darina Verges do nem?iny, ?udovít Dedík do francúzštiny a ja do angli?tiny. Dušan Tropp bol nesmierne pracovitý ?lovek. Vo svojej malej pracovni petržalského bytu žil iba pre svoj krásny farebný ?asopis, ktorý ?iasto?ne financovalo ministerstvo kultúry z fondu Pro Slovakia, lebo vtedy sa nahé psychedelické tane?nice z fondu kultúry nefinancovali. ?asopis bol k dispozícii cez ministerstvo zahrani?ných vecí na našich ve?vyslanectvách po celom svete.
Zdroj telegram
