„ŠUHAJKO“
?akujem za všetky milé blahoželania k narodeninám a zárove? za trpezlivos?, výdrž a ochotu ?íta? moje ?lánky ku káve a komentova? ich už bezmála 5 rokov. V januári to bude 5 rokov.
V?erajšie narodeniny ma ako vždy vrátili do spomienok na mojich rodi?ov. Vždy to je tak a je to prirodzené a logické. Každý z nás bol kedysi die?a?om. Spomínam si, že ma raz niekto z dospelých oslovil ako die?a „šuhajko“. Znie to dnes neuverite?ne, lebo jednak som bol mestské die?a a v mestách sa ve?mi „“nešuhajkovalo“, to sa „nosilo“ na dedinách, a jednak sa mi to oslovenie vôbec nepá?ilo. Lebo už vtedy som sa vnímal ako „ve?ký“, tak aký som ja komu šuhajko? Ale cez prázdniny na Rich?avskom jazere boli aj iné deti a ja si pamätám, že raz jeden ujo rybár sa môjho kamaráta pri vode opýtal „šuhajko, ?íže si ty?“ To sa tak vo?akedy dospelí zvykli pýta?, aby vedeli z ktorej rodiny to ktoré die?a je a kto sú jeho rodi?ia. ?í som, toho som, som svojich rodi?ov! Dodnes, aj ke? už dávno otec a mama nežijú, patrím im a oni patria mne. Oslovenie „šuhajko“ sa hodí do starých filmov ako Jerguš Lapin. Nuž, nech je ako chce, „šuhajkom“ už dávno nie som. Mimochodom, na mojich besedách na základných školách som už deviatakom vykal.
Neviem ako dlho ešte budem takto písa? moje ?lánky každé božie ráno. Lebo pravdou je, že v tom pokra?ujem viac menej už len z v?aky a úcty k mojim facebookovým priate?om a ?itate?om, lebo tí tam hore pramálo stoja o to, ?i ja žijem, ako žijem, kde žijem, ?i vôbec žijem a ?o si ja o ?om myslím. Ja nie, mne oni ?ahostajní nie sú, ale im ja áno. Prosím vás, ?o napríklad takú Juditu Laššákovú zaujíma nejaký Zoldy….. Stretli sme sa v januári na besede v Rudine a chcel som sa s ?ou a s Marekom ?apákom porozpráva? o možnej spolupráci. Ale kdeže, bol som pre nich iba stará vykopávka lebo oni mali svoje plány a pracovali na nie?om celkom inom…..
Dlho som žil v presved?ení, že by bolo užito?né nejako spoji? alternatívnych komentátorov – starých aj mladých – v záujme Slovenska. Dokonca sme s Dankou vyvíjali úsilie nadviaza? kontakt s Úradom vlády, aby tam aspo? vedeli, že žijeme a že ich všemožne a všestranne podporujeme. Ak vedeli celé roky dáva? z alibistickej naivnej vypo?ítavosti peniaze ?u?om ako je Šime?ka, tak nech aspo? vezmú na vedomie a registrujú, že sú na svete aj iní komentátori ako Tódová, Bárdy, Baloghová, Soltész, Snidl a spol. Bohužia? vyzerá to tak, že z našej snahy ni? nakoniec asi nebude, lebo osud zasiahol z ne?akanej strany. Nevzdávame to, ale optimista nie som, lebo ak ?a niekto ignoruje 22 rokov, pre?o by s tým mal teraz presta?? Myslel som, že sa tým kruh logicky uzavrie, lebo som chcel ako najstarší nie?o urobi? pre kolegov alternatívcov. Vždy som myslel na iných a snažil som sa budova? vz?ahy, vzájomnú spoluprácu a rešpekt medzi kolegami novinármi. Egá nabok, treba spolupracova?. Spome?te si, tí ktorí ma denne ?ítate, ko?ko razy som tu vyzdvihol mojich novinárskych kolegov ako Mimi Šramová, Pavel Kapusta, ?ubo Hu?o, Adrian Rep?ok…. a od decembra aj skvelého Romana Martišku. Ja predsa nie som nikomu konkurentom, chcel som len trochu pomôc? zjednoti? alternatívu, to je všetko. Uznávaná osobnos? – akademický maliar Viliam Horná?ek – nedávno v reakcii na môj ?lánok, ktorý mu Danka poslala napísal „Kto z kompetentných už kone?ne zvolá PORADU NÁRODNÝCH SÍL?! Áno, o hrozivo vážnej situácii v Slovenskej republike!“ Pán Horná?ek má pravdu.
Vedia sa ale národné sily zjednoti?? Ve? ani len tá h?stka komentátorov z alternatívy sa nevie da? aspo? ako tak dokopy a namiesto toho vz?ahy neraz nie sú práve najlepšie, povedané diplomaticky. Mimochodom, ja som sa „vytratil“ z Telegramu, možno ste si to už všimli. Život je plný prekvapení, ob?as aj ve?mi ne?akaných a nepríjemných. Nevadí, jeden kolega mi koncom júla otvoril kanál na Telegrame, na moje obrovské prekvapenie, a dáva tam moje príspevky. Ja zatia? nie, lebo ani neviem ako. Nevadí, nie som karierista, v mojom veku na ni? neašpirujem, nikam sa nehrabem, o slávu nestojím a zostávam nad vecou.
Zdroj telegram
