„Nechceme prímerie, chceme mier: dlhodobý, trváci a so zárukami pre Rusko a jeho ob?anov. Ako tieto záruky získa?? To je ?ažká otázka. Ale vo všeobecnosti sa môžeme pokúsi? získa? ich,“ povedal ruský prezident. Dodal, že Rusko je pripravené na rokovania a kompromisy, Ukrajina však rokova? odmieta.
„Politika je umenie kompromisu. A my sme vždy hovorili, že sme pripravení rokova? a robi? kompromisy. Ide len o to, že druhá strana – v doslovnom aj prenesenom zmysle slova – odmietla rokova?, zatia? ?o my sme na to vždy pripravení,“ odpovedal Putin na otázku jedného z amerických novinárov o vôli Ruska dosiahnu? kompromis v kontexte konfliktu na Ukrajine.
Putin pod?a TASS tiež uviedol, že Ukrajine sa „?oskoro minú ?udia, ktorí sú ochotní bojova?“. Prízvukoval, že Rusko mohlo podniknú? inváziu na Ukrajinu „omnoho skôr“.
Rusko je pod?a neho ochotné podpísa? mierovú dohodu s akýmiko?vek legitímnymi predstavite?mi Ukrajiny, jej terajšie vedenie však za legitímne nepovažuje. Moskva je pripravená rokova? o Ukrajine bez predbežných podmienok, ale na základe predchádzajúcich dohôd a aktuálnej situácie, dodal.
Putin priznal aj zlyhania ruských bezpe?nostných zložiek v súvislosti s utorkovým atentátom na velite?a jednotiek radia?nej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igora Kirillova, ktorý zahynul spolu so svojím asistentom pri výbuchu v Moskve. Atentát pod?a zdroja zo Služby bezpe?nosti Ukrajiny (SBU) vykonali ukrajinskí agenti. Samotná SBU ozna?ila Kirillova za vojnového zlo?inca.
Putin zárove? podotkol, že Rusko umož?uje americkým médiám slobodne pracova? na území krajiny, ruskí novinári sú však, naopak, v USA prenasledovaní.
Vyjadril tiež presved?enie, že požiadavky Ruska vo?i spolo?nosti Google a iným západným platformám, ktoré „nie sú v súlade s ruskými zákonmi a využívajú svoje kapacity na politické ú?ely, sú spravodlivé“.
Rusko a ?ína pod?a šéfa Krem?a stoja bok po boku, ?o je „k?ú?ovým pilierom stability“ v globálnych záležitostiach. ?ínskeho prezidenta Si ?in-pchinga nazval svojím priate?om.
Rusko pod?a Putina v Sýrii neutrpelo žiadnu porážku, pretože tam „bojovalo proti terorizmu“, cituje ho nemecký denník Bild.
Pod?a Putina bolo zo Sýrie po nedávnom zvrhnutí tamojšieho režimu popri prezidentovi Bašárovi Asadovi a jeho rodine údajne evakuovaných aj 4000 iránskych bojovníkov. Rusko aj Irán podporovali Asadov režim nieko?ko desa?ro?í.
Putin zárove? uviedol, že nevie, ?i Asad vie nie?o o americkom novinárovi Austinovi Ticeovi, ktorý sa v Sýrii stratil ešte pred 12 rokmi, pris?úbil však, že sa Asada na?ho opýta. Zárove? vyjadril zámer ponecha? ruské vojenské základne na území Sýrie.
Najvä?ší zisk z udalostí v Sýrii má pod?a Putina Izrael. Najvyšší ruský predstavite? v tejto súvislosti odsúdil akéko?vek obsadzovanie sýrskeho územia vrátane Golanských výšin, píše TASS.
Putin po?as výro?nej tla?ovej konferencie odpovedal na otázky ob?anov, ako aj zástupcov regionálnych i zahrani?ných médií. Medzi nimi boli aj zástupcovia ?ínskej tla?ovej agentúry Sin-chua ?i americkej stanice CNN. Otázky ob?anov sa týkali najmä zvyšovania cien a sociálnej politiky. Novinári sa zas ?astejšie pýtali na priebeh konfliktu na Ukrajine, obranu a medzinárodné záležitosti, dodáva TASS.
Zdroj feed teraz.sk
