Odrazu sa to tu len tak hemží nabudenými vojnovými jastrabmi, ktorí by aj bábätkám upreli Sunar spred ústo?iek, dôchodcom vzali trináste dôchodky a zredukovali sociálnu pomoc všetkým núdznym na rovnú nulu, len aby bolo tých 5% na zbrojenie. Starý bratislavský „Gottwal?ák“ je urevaných militantov každý druhý piatok plný.
Skoro sa už považuje za hriech ak sa niekto prie?i snahám zvyšova? výdavky na zbrojenie, lebo ktosi už vidí ruského vojaka nielen pri Užhorode, ale aj v Schengenskom priestore. Viac ako 800 miliárd eur má teraz Európska únia naškraba? na vojenskú pomoc Ukrajine ke? sa ešte ani nevie, ako dopadnú americko-ruské rokovania o mieri. Studená vojna sa skon?ila zánikom Varšavskej zmluvy a vyzeralo to na ve?ké zbratanie Západu s Východom. Dokonca sa istý ?as povrávalo aj o možnom vstupe Ruska do NATO ke? sa v Moskve potácal opitý Je?cin a prezident Bill Clinton sa na ?om z chuti rehotal, ale to trvalo iba chví?u. Aj tie telemosty medzi mladými americkými a ruskými študentmi na CNN ?oskoro odišli kamsi do stratena, hoci som na ne vytrieš?al o?i v naivnej nádeji na lepší svet….Dnes je situácia diametrálne odlišná a bohužia? ove?a horšia ako za relatívne pokojných a bezpe?ných ?ias bipolárneho sveta.
Nejde len o nájdenie tých šialených 800 miliárd eur na zbrojenie, ale aj o to kto tie zbrane má vôbec v Európe vyrába? a dodáva? v takom obrovskom rozsahu. Slovensko bolo kedysi zbrojárskou ve?mocou. Ja to vôbec nevyzdvihujem, iba pripomínam, že ke? nastúpil na pražský hrad Havel, razila sa politika definitívneho konca zbrojárskej výroby a obchodu so zbrojárskou produkciou lebo je vraj zlo?inecký a neetický. No a pozrite sa dnes.
Zrazu je všetko inak a celé stredné Považie aj s okolím Martina mohlo dnes dodáva? tanky a inú ?ažkú bojovú techniku pre Európu, hoci tá technika potrebuje železo, ktoré sa sem v podobe železnej rudy vozilo z Ruska. Staré dobré lodenice v Komárne by sa tiež mohli prida? a vyrába? tam ?ahké bojové ?lny s ve?kou palebnou silou. Ja neviem, ?i to tak ešte je, a ?i by Rusko bolo ochotné zásobova? kontinent železnou rudou, aby sa z nej vyrábali zbrane proti Ruskej federácii. Ale to je ved?ajšie, lebo tá ruda by sa sem mohla vozi? trebárs zo Švédska. Technický know-how sme tu mali, skúsený dielenský personál detto, takže sta?ia nové výkresy na novú techniku a výroba by mohla veselo fr?a? na plné obrátky – nielen odmínovacie zariadenia a húfnice, ale aj ove?a vä?šie „zvieratá“. Je zázrak, že sme ešte dokázali vzkriesi? tento zatracovaný ale mimoriadne lukratívny priemysel z popola aspo? v takej miere ako teraz.
Iná vec je, ?i sa tanky ako také už nestali v satelitnej ére obsolentným druhom bojovej techniky lebo sta?í relatívne lacný dron a z drahého tanku je kopa dymiaceho šrotu s uškvarenými telami posádky vo vnútri. Všetko sa ale rieši? dá, ak sa chce. S istými stratami sa totiž vo vojne okrem toho po?íta? musí, inak to ani nie je možné.
Som pacifista, podobne ako trebárs Eduard Chmelár, a musím sa prizna?, že po?as vojenskej prípravy na vysokej škole, a neskôr aj po?as ro?ného výkonu vojenskej základnej služby, strely z môjho samopalu leteli ?aleko mimo ter?, a možno tam kdesi vo vzduchu nad Tureckým vrchom a na Lešti lietajú dodnes napriek tomu, že som mieril v k?ude po ležia?ky a mal som milión ?asu dobre zamieri?. Nie, bolo to na môj vkus príliš hlu?né a príliš desivé. Ja som si ani ako mladý muž bohužia? so samopalom napriek úprimnej snahe absolútne nerozumel, lebo ma môj vlastný výstrel na smr? vy?akal ešte prv než som stla?il spúš?. Ke? prišlo na stre?by z pištole, dopadlo to v mojom prípade ešte horšie. Ja sa so zbra?ami jednoducho nekamarátim a hotovo!
To ale neznamená, že by som nemohol na staré kolená teoretizova? o vojenských veciach a zbrojárstve ako komentátor, samozrejme bez nároku na vysoko odborné prednášky a úvahy na úrovni takého borca, akým je napríklad generál Macko 🙂
Zdroj telegram
