Už jedna prebdená noc dokáže u mladých, štíhlych a zdravých jednotlivcov zmeniť bunky imunitného systému tak, že pripomínajú bunky obéznych ľudí. Vyplýva to z novej štúdie, ktorá skúmala vplyv kvality spánku na imunitný systém človeka a jeho možné spojenie s ochoreniami ako obezita, cukrovka či srdcovo-cievne ochorenia.
Existuje množstvo dôkazov spájajúcich poruchy spánku s veľkým počtom chronických ochorení a morbidít, napríklad diabetom druhého typu alebo kardiovaskulárnymi ochoreniami. Je tiež známe, že zdravotné problémy môžu prameniť z chronických zápalov. Priamy vplyv spánku na bunky imunitného systému v krvnom obehu, ako sú napríklad monocyty, je ale výrazne menej zmapovaný.
Monocyty sú veľmi dôležitou súčasťou prirodzeného ľudského imunitného systému. Ten je prvou líniou obrany tela proti patogénom, deteguje ich a spúšťa imunitnú odpoveď.
Existujú tri podskupiny monocytov – klasické, prechodné a neklasické. Neklasické monocyty hliadkujú v tele, reagujú na zápalové podnety a pomáhajú udržiavať a regulovať imunitnú odpoveď.
Vedci z Dasmánovho ústavu cukrovky v Kuvajte analyzovali spánkové režimy 237 zdravých dospelých osôb s rôznym indexom telesnej hmotnosti (BMI) a tiež vzorky ich krvi, z ktorých vytvorili profily množstva rôznych monocytov a zápalových markerov.
Výsledky štúdie 24. februára zverejnil vedecký časopis The Journal of Immunology.
Autori štúdie zistili, že kvalita spánku obéznych ľudí bola v porovnaní so štíhlymi výrazne nižšia a zároveň sa u nich častejšie vyskytovali chronické zápalové stavy nízkej intenzity. Obézni ľudia mali tiež výrazne viac neklasických monocytov, čo koreluje s nižšou kvalitou spánku a vyššou hladinou zápalových markerov.
U štíhlych ľudí stačilo na zmenu profilu imunitných buniek riadiacich imunitný systém vynechanie jedného nočného spánku a bdenie 24 hodín. Naznačuje to, že imunitný systém veľmi citlivo reaguje na spánok a dokáže sa rýchlo prispôsobiť zmenám spánkového režimu. Ak zmeny pretrvávajú, môžu podľa vedcov prispievať k dlhodobým zápalom a zvyšovať riziko ochorenia.
Najväčší a najstarší ľadovec sveta, známy ako A23a, uviazol v kontinentálnom šelfe pri subantarktickom ostrove Južná Georgia, ktorý je britským zámorským územím v južnej časti Atlantického oceánu, informoval v utorok v tlačovej správe Britský antarktický úrad.
„Teplejšie vody v kombinácii s vlnami a prílivom spôsobia, že sa táto obrovská masa ľadu rozpadne na menšie ľadovce, ktoré sa nakoniec roztopia,“ uviedla výskumná skupina britského úradu.
Ľadovec označovaný ako A23a sa dal do pohybu 17. januára a pri britskom ostrove Južná Georgia uviazol 1. marca. Vďaka tomu, že je znehybnený, nehrozí, že by obrovské kusy ľadu narušili alebo zablokovali prístup uškatcov a iných ostrovných živočíchov do oceánu.
„Ak ľadovec zostane na súši, neočakávame, že to výrazne ovplyvní ostrovnú faunu,“ povedal v utorok oceánograf Andrew Meijers. Pripustil, že môže dôjsť k tomu, že živiny získané pri topení ľadovca by mohli zvýšiť dostupnosť potravy pre celý regionálny ekosystém vrátane tučniakov a tuleňov. Vedci to budú monitorovať a plánujú o tom vypracovať štúdie.
V nedeľu úspešne pristál na Mesiaci Lunárny modul Blue Ghost súkromnej americkej spoločnosti Firefly Aerospace. Krátko po pristátí poslal na Zem aj prvé snímky z Mesiaca: zachytávajú mesačný povrch s časťou samotného modulu.
Očakáva sa, že na Mesiaci bude pracovať dva týždne, čo je ekvivalent jedného lunárneho dňa. Potom sa vypne, pretože jeho solárne panely už nebudú schopné fungovať.
Bezposádkový lunárny modul pristál v nedeľu o 09:34 h SEČ v blízkosti Mons Latreille – vulkanickej formácie v oblasti Mare Crisium (More nepokojov) na privrátenej strane Mesiaca.
Vo výbave modulu je nástroj na vŕtanie do lunárnej pôdy a na analýzu jej teplôt i kamera. Vedcom by mali umožniť štúdium mesačného prachu alebo dokonca charakterizovať štruktúry a tepelné vlastnosti vnútra Mesiaca.
Vo štvrtok na Mesiaci pristál robotický modul Athena americkej spoločnosti Intuitive Machines. Stal sa tak druhým prístrojom tejto firmy, ktorému sa podarilo pristáť na prirodzenej obežnici Zeme. Bezprostredne nebolo jasné, či bol manéver úspešný, podľa neskorších informácií spadol na bok.
Modul dosadol približne o 18.32 h SEČ. v oblasti hory Mons Mouton vzdialenej približne 150 kilometrov od južného pólu Mesiaca. Do vesmíru ho vyniesla 26. februára raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX. Jeho misia nazvaná IM-2 má trvať jeden lunárny deň, teda nie dlhšie ako 14 pozemských dní. Na palube modulu prebehne celkom 12 vedeckých a technologických experimentov.
Modul s rozmermi 4,3 krát 4,3 krát 4,8 metra je okrem iného vybavený vŕtačkou PRIME-1 navrhnutou tak, aby prenikla až jeden meter pod mesačný povrch, ako aj hmotnostným spektrometrom schopným detegovať prchavé látky.
Od modulu Athena sa má odpojiť zariadenie Grace na zhotovenie detailných snímok mesačného povrchu. Tie urobí počas niekoľkých skokov, ktoré dosiahnu výšku až 50 metrov. Neskôr skončí v neďalekom permanentne zatienenom kráteri.
Zdroj feed teraz.sk
