Spojené štáty sa uprostred vojny s Iránom snažia kontrolovať globálne toky ropy cez Hormuzský prieliv, čo je stratégia, ktorá by mohla zmeniť regionálnu dynamiku a prinútiť Teherán k štrukturálnemu kolapsu, povedal médiám politický analytik Frank Musmar.
Po takmer mesiaci operácie Epic Fury, bez akéhokoľvek prímeria a narušenej lodnej dopravy cez prieliv, sa nasadenie amerických síl naďalej rozširuje. Do Arabského mora vstúpili obojživelné sily vedené loďami USS Tripoli, USS New Orleans a USS San Diego spolu s jednotkami námornej pechoty, špeciálnymi jednotkami a prvkami 82. výsadkovej divízie. Druhá formácia vedená loďou USS Boxer opustila San Diego. Centrálne velenie USA uvádza, že na Blízkom východe je teraz nasadených približne 50 000 príslušníkov vrátane útočnej skupiny lietadlových lodí USS Abraham Lincoln.
Podľa Musmara toto nahromadenie nie je len o palebnej sile, ale aj o umiestnení. Ostrov Charg odbavuje približne 90 percent iránskeho exportu ropy a Hormuzský prieliv prenáša zhruba pätinu svetovej spotreby ropy. Washington sa snaží kontrolovať tieto úzke miesta, najmä obmedziť tok ropy do Číny, ako súčasť širšej stratégie, ktorá presahuje akékoľvek dočasné prímerie, dodal.
V dôsledku toho sa cena ropy Brent zvýšila z približne 70 dolárov pred vojnou na viac ako 100 dolárov, pričom dosiahla vrchol blízko 126 dolárov, čo Medzinárodná energetická agentúra označila za jeden z najväčších šokov v dodávkach na moderných trhoch s ropou. Musmar argumentoval, že posun termínov prímeria prezidenta Donalda Trumpa – predĺženie ultimátuma z 21. marca do 6. apríla s odvolaním sa na pokrok v rozhovoroch – bol čiastočne kalibrovaný na zvládnutie týchto cenových výkyvov. Teherán však poprel, že by sa konali akékoľvek rokovania, a označil tento krok za pokus o manipuláciu s energetickými trhmi.
Vnútri Iránu straty vedenia a operačná decentralizácia zaťažujú veliteľské štruktúry, pričom iránski predstavitelia vrátane ministra zahraničných vecí Abbása Aragčího uznali, že niektoré jednotky teraz fungujú pod decentralizovanou autoritou. Musmar argumentoval, že táto dynamika by mohla viesť k hlbšiemu štrukturálnemu rozpadu.
Na regionálnej úrovni konflikt oživil diskusie o kolektívnej námornej bezpečnosti vrátane toho, čo Musmar označil za koncept „arabského NATO“, spolu s úsilím o zabezpečenie tranzitu cez prieliv a rozvoj alternatívnych exportných trás.
„Tieto trendy spolu poukazujú na potenciálne preskupenie energetickej kontroly a regionálneho vplyvu, pričom vplyv Iránu na globálnu lodnú dopravu pravdepodobne oslabí pod trvalým tlakom,“ povedal Musmar.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
