Občanmi volený prezident by podľa autora analýzy Zoltána Simona mal určite dostať silnejšie právomoci než len terajšie protokolárne povinnosti. Okrem novely ústavy by si priama voľba prezidenta vyžadovala zmeny niekoľkých volebných zákonov a mnohých ďalších právnych noriem.
K tomu všetkému by bola potrebná aj podpora zo strany vládneho bloku Fidesz-KDNP, ktorý má aktuálne v parlamente dvojtretinovú väčšinu. Takýto scenár je však podľa Simona bez šance na úspech.
Od roku 1989 bola v Maďarsku niekoľkokrát nastolená otázka priamej voľby hlavy štátu, ktorá je však maďarskému politickému systému cudzia, a blok Fidesz-KDNP ponechal v novej ústave prijatej v roku 2011 pôvodný systém „slabého“ prezidenta.
Népszava podotýka, že v tomto regióne sa prezident volí priamo v Českej republike, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku. V nemeckom politickom systéme, ktorý sa najviac podobá maďarskému, existuje okrem „slabého“ prezidenta voleného parlamentom aj inštitúcia hornej komory Spolková rada (Bundesrat).
Nováková odstúpila v sobotu v súvislosti s amnestiou udelenou v pedofilnej kauze. Maďarská socialistická strana (MSZP) následne avizovala, že iniciuje novelu ústavy s cieľom presadiť priamu voľbu prezidenta republiky. Socialisti pripomenuli, že takýto krok presadzovali už aj v roku 1989. S rovnakým zámerom spúšťa Demokratická koalícia (DK) petíciu za priamu voľbu hlavy štátu, oznámila podpredsedníčka a poslankyňa Európskeho parlamentu za DK Klára Dobrevová.
Zdroj feed teraz.sk
