Zdroje denníka súčasne neuviedli, ktoré body boli z návrhu mierového plánu odstránené.
Prvý námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Serhij Kyslycia však uviedol, že politicky najcitlivejšie otázky a kontroverzné body – vrátane územných otázok a vzťahov NATO, Ruska a USA – vyjednávači ponechali na rozhodnutie prezidentov oboch krajín: Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského.
Kyslycia, ktorý bol na rokovaní v Ženeve členom ukrajinskej delegácie, označil toto stretnutie za „náročné, no produktívne.“ Konštatoval, že jeho výsledkom je úplne prepracovaný návrh dokumentu. Obidve strany z rokovania odchádzali s pozitívnym pocitom, doplnil ukrajinský diplomat.
Ukrajinskí predstavitelia v Ženeve argumentovali, že „neboli oprávnení“ rozhodovať o otázke územia, najmä nie o jeho odovzdávaní – takýto proces si podľa ukrajinskej ústavy vyžaduje usporiadanie celoštátneho referenda.
Nový návrh sa podľa Kyslyciu len málo podobá na verziu mierového plánu, ktorá na prelome tohto a minulého týždňa unikla do médií a vyvolala pobúrenie v Kyjeve i u jeho západných spojencov. „Z pôvodnej verzie zostalo veľmi málo,“ ubezpečil ukrajinský diplomat.
„Vypracovali sme pevný základ konvergencie a niekoľko bodov, na ktorých môžeme robiť kompromisy,“ dodal. „Zvyšok bude vyžadovať rozhodnutia vedenia krajiny,“ konštatoval.
Kyslycia informoval, že americká delegácia – vrátane ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ministra armády Daniela Driscolla, špeciálneho vyslanca pre Rusko Stevea Witkoffa a Trumpovho zaťa Jareda Kushnera – bola otvorená návrhom Ukrajiny a takmer všetky odporúčania Ukrajiny boli zapracované do textu.
Rokovaniam predchádzala napätá atmosféra – Američanov rozladil únik informácií do médií i verejná diskusia o pôvode prvého návrhu. Napätie sa podarilo uvoľniť až po takmer dvoch hodinách rokovaní medzi šéfom Zelenského kancelárie Andrijom Jermakom a ministrom Rubiom.
Následne boli v konštruktívnej atmosfére prerokované všetky body návrhu vrátane počtu vojakov ukrajinskej armády a amnestie pre potenciálne vojnové zločiny.
Kyslycia informoval, že americká strana prejavila ochotu stiahnuť návrh na zavedenie stropu 600.000 vojakov pre ukrajinskú armádu. Dodal, že americkí vyjednávači si pozorne vypočuli argumenty ukrajinskej delegácie a súhlasili s tým, že tieto body zohľadnia.
„Zhodli sa na tom, že počet príslušníkov ukrajinskej armády v uniknutej verzii (návrhu mierového plánu) – nech už bol autorom ktokoľvek – už nie je na stole,“ povedal Kyslycia s tým, že diskusia o tejto téme bude pokračovať.
Návrh na všeobecnú amnestiu pre potenciálne vojnové zločiny v pôvodnom návrhu bol prepracovaný tak, aby reflektoval „krivdy tých, ktorí trpeli vo vojne,“ ubezpečil Kyslycia.
Neskôr sa k rokovaniu pripojili aj európski spojenci vrátane zástupcov Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a inštitúcií EÚ. Ukrajina pred stretnutím s USA viedla súkromné konzultácie s poradcom pre národnú bezpečnosť európskych krajín, aby koordinovala pozície a identifikovala spoločné priority.
Každá delegácie predloží teraz pracovné návrhy prezidentom USA a Ukrajiny. Americká administratíva mala následne osloviť Moskvu, aby sa rokovania posunuli ďalej, uviedol Kyslycia.
V súčasnosti nie je jasné, či bude Trump požadovať Zelenského podpis na návrhu mierového plánu. Ukrajina je však ochotná pokračovať v práci na spravodlivom ukončení vojny a cestovať „kamkoľvek“, aby rokovací proces pokračoval.
Washington sa teraz musí rozhodnúť, ako a kedy predloží návrh mierovej dohody Rusku. Kremeľ v pondelok uviedol, že americko-ukrajinský návrh ešte nevidel a nebol o ňom ani informovaný.
Trump pôvodne oznámil, že Zelenskyj by mal podporiť návrh mierového plánu do štvrtkového Dňa vďakyvzdania.
Kyslycia zdôraznil širší význam ženevského stretnutia. „Hlavným úspechom Ženevy je, že sa nám podarilo zachovať funkčné partnerstvo a dialóg s Američanmi,“ konštatoval. „Napriek medializácii a sociálnym sieťam obe strany ukázali, že partnerstvo je silné a schopné vytvoriť pre lídrov životaschopný dokument.“
Napriek pozitívnemu výsledku Kyslycia zostáva opatrný. Uviedol, že „sme nesedeli v sídle Netflixu a nepísali scenáre (filmov ašpirujúcich) na Oscara“. Podľa neho sa teraz treba nechať viesť zodpovednosťou a zložitosťou otázok, nie sa nechať ovplyvniť prehnanou medializáciou alebo tlakom verejnosti.
Podľa FT sa diskutovalo aj o Trumpovom stretnutí so Zelenským, ktoré by sa malo konať tento týždeň vo Washingtone. Časť ľudí z okolia ukrajinského prezidenta však Zelenskému radí, aby zostal v Kyjeve a neriskoval vzplanutie ďalšieho konfliktu s Trumpom, ktoré by mohlo zmariť pokrok dosiahnutý cez uplynulý víkend v Ženeve.
Zelenskyj v pondelok krátko po poludní informoval, že večer očakáva od ukrajinských vyjednávačov správu o rokovaniach v Ženeve.
Zdroj feed teraz.sk
