USA a Irán viedli od 12. apríla pä? kôl rokovaní o iránskom jadrovom programe, ktoré sprostredkováva Omán. Napriek tomu zostávajú mnohé otázky nevyriešené. Medzi hlavné sporné body patrí trvanie USA na tom, aby sa Irán vzdal zariadení na obohacovanie uránu, ?o Teherán odmieta s tvrdením, že jeho jadrový program je ur?ený výlu?ne na mierové ú?ely. Popiera tiež obvinenia, že sa snaží vyvinú? nukleárne zbrane.
„Pre?o sa miešate do toho, ?i má Irán obohacova? urán alebo nie? Vy sa k tomu predsa nemáte ?o vyjadrova?,“ povedal s odkazom na Spojené štáty Chameneí v prejave vysielanom v štátnej televízii. Americký návrh je pod?a neho „stopercentne“ proti ideálom islamskej revolúcie z roku 1979.
Aj po piatich kolách rozhovorov medzi Iránom a USA zostávajú podrobnosti návrhu dohody nejasné. Pod?a informácií spravodajského portálu Axios sa v ?om však okrem iného spomína zriadenie možného jadrového konzorcia na obohacovanie úradu pre Irán a okolité štáty.
Americký prezident Donald Trump sa v sú?asnosti snaží uzavrie? novú dohodu s Iránom o jeho jadrovom programe. Od jadrovej dohody ve?mocí s Teheránom z roku 2015 odstúpil po?as svojho prvého funk?ného obdobia o tri roky neskôr. Dohoda zmiernila sankcie na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán po odstúpení USA prestal dohodu dodržiava? a výrazne napredoval v jadrovom programe.
Zdroj feed teraz.sk
