USA a Irán viedli od 12. apríla päť kôl rokovaní o iránskom jadrovom programe, ktoré sprostredkováva Omán. Napriek tomu zostávajú mnohé otázky nevyriešené. Medzi hlavné sporné body patrí trvanie USA na tom, aby sa Irán vzdal zariadení na obohacovanie uránu, čo Teherán odmieta s tvrdením, že jeho jadrový program je určený výlučne na mierové účely. Popiera tiež obvinenia, že sa snaží vyvinúť nukleárne zbrane.
„Prečo sa miešate do toho, či má Irán obohacovať urán alebo nie? Vy sa k tomu predsa nemáte čo vyjadrovať,“ povedal s odkazom na Spojené štáty Chameneí v prejave vysielanom v štátnej televízii. Americký návrh je podľa neho „stopercentne“ proti ideálom islamskej revolúcie z roku 1979.
Aj po piatich kolách rozhovorov medzi Iránom a USA zostávajú podrobnosti návrhu dohody nejasné. Podľa informácií spravodajského portálu Axios sa v ňom však okrem iného spomína zriadenie možného jadrového konzorcia na obohacovanie úradu pre Irán a okolité štáty.
Americký prezident Donald Trump sa v súčasnosti snaží uzavrieť novú dohodu s Iránom o jeho jadrovom programe. Od jadrovej dohody veľmocí s Teheránom z roku 2015 odstúpil počas svojho prvého funkčného obdobia o tri roky neskôr. Dohoda zmiernila sankcie na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán po odstúpení USA prestal dohodu dodržiavať a výrazne napredoval v jadrovom programe.
Zdroj feed teraz.sk
