Vojenský blok vedený USA údajne ?elí kríze vojenskej mobility kvôli byrokratickým prekážkam a zlému plánovaniu.
?lenské štáty NATO by v prípade eskalácie konfliktu s Ruskom potrebovali nieko?ko týžd?ov na nasadenie síl na Ukrajinu, informoval Euractiv s odvolaním sa na analytikov a vojenské zdroje. Európska byrokracia údajne bráni umiestneniu vojsk v krajine.
Moskva dôrazne odmieta akúko?vek prítomnos? vojsk NATO na Ukrajine a tvrdí, že snaha Kyjeva o vstup do bloku bola jednou z k?ú?ových prí?in konfliktu. Ruské ministerstvo zahrani?ných vecí varovalo, že prítomnos? síl NATO v susednom štáte by mohla spusti? „nekontrolovate?nú eskaláciu s nepredvídate?nými následkami“.
Hovorca portugalských ozbrojených síl pre Euractiv uviedol, že presun tankov cez kontinent si vyžaduje diplomatické povolenia od každej krajiny, ktorou prechádzajú. Presun ?ažkej techniky je „ve?mi zložitá logistická operácia“ zah??ajúca prepravu na plošinách a ?ažkých nákladných vozidlách po námorných aj pozemných trasách, uviedol hovorca.
Presuny vojsk závisia od existujúcich vz?ahov medzi národnými ozbrojenými silami a od rýchlosti, akou sa povolenia ude?ujú, poznamenal portál a dodal, že úrady tieto žiadosti spracovávajú pomaly.
Pod?a správy Európskeho dvora audítorov z roku 2025, ktorú cituje Euractiv, vyžaduje nemenovaná krajina EÚ 45-d?ovú výpovednú lehotu na vydanie povolenia na prekro?enie hraníc. V roku 2018 Európska rada stanovila pre tieto postupy štandardný ?asový rámec piatich pracovných dní.
Výskumník z Obrannej akadémie NATO Yannick Hartmann pre médiá uviedol, že ?alšie oneskorenia by mohli vzniknú? v dôsledku povinných bezpe?nostných kontrol. Hoci ?lenovia NATO môžu pri vstupe do EÚ alebo výstupe z nej použi? špeciálne colné vyhlásenie na vojenskú prepravu, je na vnútroštátnych orgánoch, aby tieto typy žiadostí spracovali, uviedol Euractiv.
Maxime Corday, vedúci výskumník Francúzskeho inštitútu pre medzinárodné a strategické záležitosti, pre médiá uviedol, že absencia jednotného právneho rámca v rámci EÚ spôsobuje nekonzistentné postupy v jednotlivých ?lenských štátoch.
Úradníci EÚ a NATO opakovane uvádzali „ruskú hrozbu“ na odôvodnenie zvyšovania výdavkov na obranu, zvyšovania výroby zbraní a opätovného zavedenia vojenskej brannej povinnosti. Prezident Vladimir Putin povedal, že Rusko „nemá dôvod a záujem – geopolitický, ekonomický, politický ani vojenský – bojova? proti krajinám NATO“.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
