„V jame sme zaznamenali zvyšky muriva, ktoré sa dali predpoklada?, pretože tadia? pokra?oval múr tehlového fortifika?ného systému mesta,“ povedal Hn?iarik. Pri rozšírení sondy však zistili, že ide o unikátny kamenný múr, ?o napovedalo, že išlo o nie?o dôležitejšie. „Narazili sme na základy Malženickej brány, ktorá ako jediná doposia? nebola úplne preskúmaná,“ uviedol. Vznikla v stredoveku sú?asne s výstavbou hradieb, no najneskôr za?iatkom novoveku bola zamurovaná. Dôvodom pod?a Hrn?iarika bola potreba zvýšenej ochrany krá?ovského mesta Trnava. Považuje za významné, že pri výkope odhalili aj toto zamurovanie. „Ve?mi zriedka sa podarí zachyti? takúto archeologickú situáciu,“ konštatoval.
Trnavské stredoveké hradby mali dovedna štyri brány. Vlani sa rozsiahly výskum venoval Dolnej bráne na terajšom Námestí SNP, ku ktorej Trnav?ania pristavali v 16. storo?í práve z dôvodu bezpe?nosti barbakan. Skúmali sa aj zvyšky Hornej brány na Štefánikovej ulici. O nie?o ?alej na východ od nich bola Lov?ická brána, aktuálne situovaná medzi múrom amfiteátra a obchodným centrom. Na náprotivnej strane mesta je Malženická brána, obe sú pomenované po obciach v blízkom okolí Trnavy. Malženická brána mala pod?a Hrn?iarika štandardné funkcie ako ostatné tri, predpoklad je, že bol pri nej padací most z vonkajšej strany. Široká bola zhruba osem metrov. ?ou vstupovala významná obchodná ?eská cesta do Trnavy zo strany Záhoria od Prahy a cez Lov?ickú vystupovala z mesta smerom na brod cez Váh v Seredi s cie?om v Budíne. Po zamurovaní Malženickej i Lov?ickej brány bola pod?a Hrn?iarika ?eská cesta presmerovaná na Hornú a Dolnú bránu.
Ako uviedol Hrn?iarik, hoci išlo v prípade nálezu Malženickej brány o expresnú akciu, ide o významný poznatok do mozaiky dejín Trnavy. „Poznáme už presnú lokalizáciu a tak pri neskoršej obnove Jerichovej ulice by mohlo prís? k jej náznakovej rekonštrukcii v povrchu cesty, ktorá ponad Malženickú bránu v sú?asnosti vedie,“ dodal archeológ.
Zdroj feed teraz.sk
