Ako vo svojej správe konštatovala agentúra DPA, prieskumom sa nezistilo žiadne zlepšenie oproti minulému desaťročia. Rozsah násilia páchaného na ženách bol vo výsledkoch štúdie označený za ohromujúci a za „neviditeľnú epidémiu“.
„V Európe žije asi 229 miliónov žien,“ pripomenula v pondelok na tlačovej konferencii v Bruseli Sirpa Rautiová, ktorá je riaditeľkou Agentúry pre základné práva (FRA) – jedného z orgánov EÚ podieľajúcej sa na prieskume. Doplnila, že tretina z týchto žien bola fackovaná, bitá, kopaná, znásilnená alebo sa jej niekto takýmto násilím vyhrážal. Okrem toho jedna zo šiestich dospelých žien v EÚ čelila sexuálnemu násiliu vrátane znásilnenia.
Rozsah násilia páchaného na ženách je skutočne ohromujúci, konštatovala Rautiová. Dodala, že „v EÚ v roku 2024 stále nemožno zaručiť bezpečnosť žien.“
Za smutnú realitu považuje Rautiová fakt, že zistenia najnovšej štúdie zostali prakticky nezmenené v porovnaní s údajmi zverejnenými v roku 2014 v celoeurópskom prieskume o násilí páchanom na ženách.
„O desať rokov neskôr sme naďalej svedkami rovnakej šokujúcej úrovne násilia, ktoré postihuje jednu z troch žien,“ upozornila Rautiová podľa britského denníka The Guardian.
Ako miesta, ktoré často nie sú pre ženy bezpečné, autori štúdie identifikovali domov i pracovisko.
Pri vypracúvaní štúdie sa zistilo, že fyzickému alebo sexuálnemu násiliu od svojho partnera, príbuzného alebo iného člena domácnosti čelila každá piata žena v EÚ.
V práci bola sexuálne obťažovaná tretina žien. Toto obťažovanie malo rôzne formy – od nevhodných vtipov cez „zízanie“ až po sexuálne návrhy. U žien vo veku 18 až 29 rokov sa toto číslo vyšplhalo na 42 percent opýtaných.
Výskyt domáceho násilia páchaného na ženách je najvyšší v Maďarsku, kde sa tento fenomén týka 29 percent dospelých žien, a v Rumunsku (26,8 %).
Najvyššia miera sexuálneho obťažovania na pracovisku bola zistená vo Švédsku (55,4 %), Fínsku (53,7 %), na Slovensku (53 %) a v Luxembursku (52,9 %).
Väčšina incidentov akéhokoľvek druhu násilia zostáva neohlásená – na polícii ich oznámila len jedna z ôsmich obetí, uvádza sa v štúdii.
Rautiová na margo tohto stavu uviedla, že ženy, ktoré sa rozhodli svoj prípad nenahlásiť, uviedli ako dôvod obavy o svoju bezpečnosť, pocity hanby alebo nedostatok dôvery v úrady. Podľa Rautiovej tento prístup svedčí o tom, že „v Európe máme neviditeľnú epidémiu násilia“.
Riaditeľka Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť Carlien Scheeleová spája nízku mieru hlásení na polícii s „hanbou a sebaobviňovaním“. Vyzvala na prijatie prístupov, ktoré ženám v takýchto prípadoch umožnia cítiť sa bezpečnejšie.
Scheeleová označila zistenia zo štúdie za obzvlášť znepokojujúce vzhľadom na šírenie mizogýnneho obsahu na sociálnych sieťach. Podľa nej sú ženy v statusoch na sociálnych sieťach často zosmiešňované a „tento antigenderový sentiment sa v spoločnosti využíva na zmeny, ktoré situáciu, v ktorej žijeme, zhoršujú.“
Upozornila aj na ďalší aspekt: násilie páchané na ženách stojí EÚ odhadom 289 miliárd eur ročne – v tejto sume sú zahrnuté ekonomické straty i náklady na verejné služby, ako je právna pomoc a pomoc na bývanie.
„Takže okrem ľudského utrpenia a porušovania ľudských práv a práv žien to prináša aj obrovské ekonomické náklady pre Európsku úniu,“ sumarizovala Scheeleová.
Zdroj feed teraz.sk
