Ako vo svojej správe konštatovala agentúra DPA, prieskumom sa nezistilo žiadne zlepšenie oproti minulému desa?ro?ia. Rozsah násilia páchaného na ženách bol vo výsledkoch štúdie ozna?ený za ohromujúci a za „nevidite?nú epidémiu“.
„V Európe žije asi 229 miliónov žien,“ pripomenula v pondelok na tla?ovej konferencii v Bruseli Sirpa Rautiová, ktorá je riadite?kou Agentúry pre základné práva (FRA) – jedného z orgánov EÚ podie?ajúcej sa na prieskume. Doplnila, že tretina z týchto žien bola fackovaná, bitá, kopaná, znásilnená alebo sa jej niekto takýmto násilím vyhrážal. Okrem toho jedna zo šiestich dospelých žien v EÚ ?elila sexuálnemu násiliu vrátane znásilnenia.
Rozsah násilia páchaného na ženách je skuto?ne ohromujúci, konštatovala Rautiová. Dodala, že „v EÚ v roku 2024 stále nemožno zaru?i? bezpe?nos? žien.“
Za smutnú realitu považuje Rautiová fakt, že zistenia najnovšej štúdie zostali prakticky nezmenené v porovnaní s údajmi zverejnenými v roku 2014 v celoeurópskom prieskume o násilí páchanom na ženách.
„O desa? rokov neskôr sme na?alej svedkami rovnakej šokujúcej úrovne násilia, ktoré postihuje jednu z troch žien,“ upozornila Rautiová pod?a britského denníka The Guardian.
Ako miesta, ktoré ?asto nie sú pre ženy bezpe?né, autori štúdie identifikovali domov i pracovisko.
Pri vypracúvaní štúdie sa zistilo, že fyzickému alebo sexuálnemu násiliu od svojho partnera, príbuzného alebo iného ?lena domácnosti ?elila každá piata žena v EÚ.
V práci bola sexuálne ob?ažovaná tretina žien. Toto ob?ažovanie malo rôzne formy – od nevhodných vtipov cez „zízanie“ až po sexuálne návrhy. U žien vo veku 18 až 29 rokov sa toto ?íslo vyšplhalo na 42 percent opýtaných.
Výskyt domáceho násilia páchaného na ženách je najvyšší v Ma?arsku, kde sa tento fenomén týka 29 percent dospelých žien, a v Rumunsku (26,8 %).
Najvyššia miera sexuálneho ob?ažovania na pracovisku bola zistená vo Švédsku (55,4 %), Fínsku (53,7 %), na Slovensku (53 %) a v Luxembursku (52,9 %).
Vä?šina incidentov akéhoko?vek druhu násilia zostáva neohlásená – na polícii ich oznámila len jedna z ôsmich obetí, uvádza sa v štúdii.
Rautiová na margo tohto stavu uviedla, že ženy, ktoré sa rozhodli svoj prípad nenahlási?, uviedli ako dôvod obavy o svoju bezpe?nos?, pocity hanby alebo nedostatok dôvery v úrady. Pod?a Rautiovej tento prístup sved?í o tom, že „v Európe máme nevidite?nú epidémiu násilia“.
Riadite?ka Európskeho inštitútu pre rodovú rovnos? Carlien Scheeleová spája nízku mieru hlásení na polícii s „hanbou a sebaobvi?ovaním“. Vyzvala na prijatie prístupov, ktoré ženám v takýchto prípadoch umožnia cíti? sa bezpe?nejšie.
Scheeleová ozna?ila zistenia zo štúdie za obzvláš? znepokojujúce vzh?adom na šírenie mizogýnneho obsahu na sociálnych sie?ach. Pod?a nej sú ženy v statusoch na sociálnych sie?ach ?asto zosmieš?ované a „tento antigenderový sentiment sa v spolo?nosti využíva na zmeny, ktoré situáciu, v ktorej žijeme, zhoršujú.“
Upozornila aj na ?alší aspekt: násilie páchané na ženách stojí EÚ odhadom 289 miliárd eur ro?ne – v tejto sume sú zahrnuté ekonomické straty i náklady na verejné služby, ako je právna pomoc a pomoc na bývanie.
„Takže okrem ?udského utrpenia a porušovania ?udských práv a práv žien to prináša aj obrovské ekonomické náklady pre Európsku úniu,“ sumarizovala Scheeleová.
Zdroj feed teraz.sk
