UNESCO vo vyhlásení zdôraznila, že v období medzi rokmi 2009 až 2023 bolo zavraždených 44 novinárov. Títo novinári pokrývali širokú škálu tém vrátane protestov, ?ažobných a pozemkových konfliktov, ?ažby dreva a odles?ovania, extrémnych výkyvov po?asia, zne?istenia a poškodzovania životného prostredia ?i fosílnych palív.
Viac než 70 percent z 905 žurnalistov, ktorých organizácia podrobila prieskumu v dovedna 129 krajinách sveta, uvádza, že sa stali ter?om útokov, vyhrážok alebo nátlaku, a že sa miera násilia vo?i nim zhoršuje. Len za uplynulých pä? rokov bolo zaznamenaných 305 útokov tohto druhu.
UNESCO vo svojej správe zaznamenala okrem iných aj fyzické útoky ako zranenia, zatýkanie a ob?ažovanie, ako aj právne kroky vrátane súdnych sporov za ohováranie a trestných stíhaní.
Najmenej 749 novinárov, novinárskych zoskupení a médií bolo v 89 krajinách ter?om útokov, píše Reuters s tým, že najmenej za polovicu z nich boli zodpovední štátni a za menej než štvrtinu súkromní aktéri.
„Štátni aktéri – polícia, vojenské sily, vládni úradníci a zamestnanci, miestne úrady – zodpovedajú za vä?šinu útokov, pre ktoré sú informácie o páchate?och k dispozícii,“ uvádza sa v správe UNESCO.
Vo všeobecnosti sa pritom viac úto?ilo na mužov, ženy však boli do vä?šej miery vystavené digitálnym útokom. Zo 44 novinárov, ktorí boli v 15 krajinách zavraždení po?as informovania o environmentálnych kauzách, sa len pä? prípadov skon?ilo odsúdením páchate?ov, píše Reuters. Páchatelia zostali neidentifikovaní v dovedna 19 prípadoch. Pokusy o vraždu prežilo najmenej 24 novinárov.
Zdroj feed teraz.sk
