Serendipity hrá v našich životoch takú hlavnú úlohu, že sa nikdy neprestaneme pýta? sami seba, ?i by sme to mali prija?. Náhodná udalos?, najmä tá, ktorá sa ukáže ako váš „ve?ký zlom“, sa stane o?arujúcim príbehom – aj ke? v skuto?nosti je takáto náhoda obžalobou systému, ktorý vôbec nie je systémom.
Donald Sutherland, New York Times uviedol vo svojom nedávnom nekrológu: „Prvýkrát sa dostal do pozornosti mnohých filmových divákov ako jeden z armádnych nezbedníkov a sociopatov vo filme The Dirty Dozen (1967), ktorý sa odohráva po?as 2. svetovej vojny. Jeho postava nemala takmer žiadne riadky, kým mu nebolo povedané, aby prevzal úlohu od iného herca. „Ty s ve?kými ušami – ty to urob!“ spomenul si na režiséra Roberta Aldricha, ktorý na neho kri?al. ‚Nepoznal ani moje meno.’“
Po?kajte – keby sa ten druhý nepokazil, nikdy by sme nespoznali tohto skvelého herca?
James Kent, šéfkuchár a reštaurátor, ktorý zomrel 16. júna vo veku 45 rokov, odštartoval svoju kariéru podobne náhodným spôsobom. Times:
„V roku 1993, ke? bol pán Kent 14-ro?ný, vyrastal v Greenwich Village a už pracoval v reštaurácii, jeho matka ho prinútila zaklopa? na dvere najnovšieho obyvate?a ich budovy, slávneho šéfkuchára Davida Bouleyho. Mladý muž sa spýtal, ?i by mohol strávi? ?as v kuchyni pána Bouleyho. Pán Bouley povedal áno. James strávil leto prácou v Bouley, šéfkuchárovej opore TriBeCa. Onedlho pracoval aj v známych newyorských reštauráciách ako Babbo, Jean-Georges, Eleven Madison Park a NoMad, kde sa stal šéfkuchárom.
Keby bola jeho mama hanblivá, ?o by sa s ním stalo?
Náhodné zvraty definovali aj moju kariéru. Ke? som chcel strávi? ?as po zmeškaní autobusu, narazil som na ranný týždenník alt na lavi?ke a rozhodol som sa posla? nieko?ko výtla?kov jeho redaktorovi, ktorý sa stal mojím prvým klientom. Po?as návštevy prezidenta mojej spolo?nosti vydávajúcej noviny zavolal re?azec rozhlasových staníc, ktorí h?adali talenty na vysielanie, ktoré ma nakoniec najali. O štvr?storo?ie neskôr stále hovorím v rádiu.
Tieto príbehy sú strašidelnejšie ako milé. Keby som chytil ten autobus, možno by som sa vzdal kreslenia a zostal by som pri bankovníctve. Ak by som skôr ?i neskôr išiel do kancelárie syndikátu v Kansas City o týžde?, pravdepodobne by som túto príležitos? premeškal. A som dobrý v rádiu.
Necha? zamestnanie – ?innos?, ktorej trávime vä?šinu svojho života – úplne na náhodu, je šialené.
S výnimkou trhu práce je každá ve?ká ekonomická aktivita riadená neustále sa vyvíjajúcimi pokusmi o jej racionalizáciu smerom k vyššej efektivite a zvýšenému výkonu produkovaného inteligentnými nápaditými ?u?mi, ktorí študujú podrobné údaje a nasadzujú sofistikované technológie, ako sú po?íta?ové algoritmy, aby z týchto informácií vy?ažili maximum.
Inzerenti a marketéri zhromaž?ujú všetko o každom, aby mohli posúdi?, ako propagova? tovar a služby. Obranní dodávatelia sústavne zlepšujú efektivitu svojich vražedných strojov a zárove? dbajú na to, aby nevytvárali alebo nerozširovali to?ko konfliktov, že by výrazne znížili svoju zákaznícku základ?u.
Maloobchodníci a odosielatelia sledujú každú ?as? každého produktu od koncepcie cez výrobu až po montáž až po distribúciu až po predaj a ?alej až po recykláciu a opätovné použitie, pri?om neustále h?adajú spôsoby, ako zníži? prácu a náklady na tovar. Bankári a špekulanti vyžmýkajú z každého dolára, ideálne poži?aného pod cenu, každý základný bod, pri?om vyvíjajú inovatívne finan?né produkty s jediným cie?om: zvýši? zisky.
Celá táto kapitalistická ?innos? za?ína základným zamestnaním. Šéfovia platia pracovníkov, pracovníci vytvárajú pridanú hodnotu v práci. Platy pohá?ajú našu spotrebite?skú ekonomiku.
?udský potenciál je základom systému – no neexistuje ani najmenší pokus o jeho maximalizáciu, aby spolo?nos? vy?ažila ?o najviac produktivity od to?kých zamestnancov, ko?ko len môže. Korporácie nazývajú svoje personálne kancelárie „?udskými zdrojmi“, zatia? ?o tie isté aktíva mrhajú.
Štátom riadené socialistické ekonomiky, ako Sovietsky zväz a ?ína za vlády Maa, nasadili na svojich populáciách už od útleho detstva dôkladné režimy testovania povolaní a schopností. Školskí tréneri boli vyškolení, aby pôsobili ako h?ada?i talentov, v?as identifikovali športovcov s potenciálom, aby ich mohli dosta? do štátnych inštitúcií, ktoré sa venujú budovaniu tímov športovcov svetovej triedy, ktorých úlohou je zabezpe?i?, aby ich krajiny boli hrdé na medzinárodných sú?ažiach.
Študenti so zru?nos?ami pre STEM boli presmerovaní do náro?ných u?ebných osnov, ktoré boli navrhnuté tak, aby rozpumpovali najlepších svetových vedcov. ?i už brilantný cyklista, básnik, tane?ník alebo správca pochádzal z bohatej rodiny v Moskve alebo chudobnej z Uralu, existovala ve?ká šanca, že ich schopnosti sa dostanú do pozornosti úradov, ktoré dokážu nájs? spôsob, ako ich schopnosti kultivova?.
Socialistický systém mal ?aleko od dokonalosti.
By? dobrý v predmete neznamená, že chcete strávi? svoj život zasvätený práci na ?om; Bol som vynikajúci študent matematiky, ale návrh mojich profesorov, aby som sa stal matematikom, vo mne vyvolal túžbu zomrie?. Prieskumy pracovného záujmu sú vo svojej podstate subjektívne a nie sú úplne spo?ahlivé.
Napriek tomu tá, ktorú som absolvoval na strednej škole (ke? boli USA ovplyvnené konkurenciou so ZSSR), ktorá zistila, že by som sa najlepšie hodila ako právni?ka – a najmenej vhodná na triedenie tabakových listov pod?a ve?kosti a farby – nebola ?aleko. zna?ka. ja robi? milova? zákon.
Aj ke? riešenie nemusí by? jednoduché, problém je nepopierate?ný: USA majú milióny ?udí, mladých aj starých, ktorých pozoruhodný talent v danej oblasti ide nazmar – a nie preto, že by títo ob?ania nemali záujem ich využíva?.
Amerika plytvá svojimi géniami. Ve?kí románopisci pumpujú plyn. Úžasní kóderi, ktorí by mali by?, podávajú kávu. Fantastickí inžinieri behajú otrhaní v skladoch Amazonu. Ameri?an pracuje v priemere len 50 rokov. Súcit, humanizmus a makroekonomický národný záujem si vyžadujú trh práce, v?aka ktorému bude tých pä? desa?ro?í ?o najviac uspokojujúcich a nap??ajúcich ?o najviac ?udí.
Tento publikovaný st?p?ek od profesionálneho spisovate?a napísal chlapík, ktorý si ako mladý ?asto vôbec nevedel nájs? prácu alebo sa zasekol ako umýva? riadu a telemarketing, ktorý šoféroval aj taxík. Jeden z mojich kolegov v telemarketingovej firme je teraz ve?mi úspešný reklamný manažér. Tieto premeny nie sú príbehmi o úspechu systému – sú to jednotlivci, ktorí prežívajú, žijú a kvitnú. napriek tomu systém bez mechanizmov na identifikovanie, povedzme, pracovníkov so talentom na reklamu a písanie a ich školenie, aby sa zlepšili, aby sa mohli dosta? do pozícií, kde môžu urobi? to najlepšie pre seba a svoju krajinu.
Aj ke? tí, ktorí majú potenciál, upadajú do depresie a závislosti od opioidov, podradní sú povýšení na pozície, ktoré si nezaslúžia a v ktorých nemôžu vynika?. Takže máme amerických senátorov, ktorí nerozumejú histórii ani geopolitike; mnohí ani nepoužívajú internet, ktorý sa snažia regulova?. Spolo?nosti poverili generálnymi riadite?mi podniky, ktorých by ani nemali by? sú?as?ou, a tým menej narážajú na zem.
Musí existova? lepší spôsob. Ale koho to napadne? Nie zodpovední idioti.
(Ted Rall (Twitter: @tedrall), politický karikaturista, publicista a autor grafických románov, spolumoderuje ?avo-pravý podcast DMZ America s kolegom karikaturistom Scottom Stantisom. Jeho najnovšia kniha, práve teraz úplne nová, je grafika román 2024: Revisited.)
Zdroj sputnik, preložené cez google
