Naryškin varuje pred dôsledkami použitia ďalekonosných zbraní

Moskva 20. novembra (TASR) – Riaditeľ ruskej Zahraničnej spravodajskej služby (SVR) Sergej Naryškin v stredu varoval členov aliancie NATO, že ich podiel na útokoch ukrajinskej armády hlboko v ruskom vnútrozemí nezostane nepotrestaný. Podľa agentúry RIA Novosti citovanej agentúrou AFP to Naryškin vyhlásil v rozhovore pre ruské periodikum Národná obrana.

Podľa ruského ministerstva obrany v utorok večer ukrajinské ozbrojené sily zaútočili šiestimi americkými raketami ATACMS na objekt v Brianskej oblasti. Ruská protivzdušná obrana zostrelila päť rakiet, jedna bola poškodená. Obete ani materiálne škody neboli hlásené, dodala RIA Novosti citovaná TASR.

Naryškin v rozhovore vyhlásil, že vojenské a politické elity Západu čoraz viac chápu, že musia byť k Rusku zdržanlivejšie, aby sa nezaplietli do vojenského konfliktu.

„Medzi vojensko-politickými elitami Západu rastie povedomie o vážnosti ruských zámerov a potrebe väčšej zdržanlivosti v ich konaní, aby sa nedostali do priameho vojenského konfliktu s našou krajinou (Ruskom), ktorý by pre nich (Západ) mohol mať katastrofálne dôsledky,“ vyhlásil Naryškin.

Dodal, že medzi západnou elitou nebadá „zatmenie mysle“, vníma však „profesionálnu degradáciu byrokratickej vrstvy, ktorá sa dlhé roky úspešne vydávala za vládnucu„. Podľa neho toto jeho tvrdenie platí najmä pre popredné krajiny Európy, kde „celý rad prezidentov, premiérov a kancelárov zabezpečuje záujmy globalistického kapitálu“.

Na margo novej ruskej jadrovej doktríny Naryškin uviedol, že rozšírenie zoznamu dôvodov pre použitie jadrových zbraní Ruskom „prakticky eliminuje možnosť poraziť“ Rusko na bojisku.

„Naši nepriatelia sú nútení priznať, že odhodlanie ruského prezidenta pevne brániť základné záujmy (našej) krajiny všetkými dostupnými prostriedkami zužuje manévrovací priestor pre Washington a Brusel,“ zdôraznil riaditeľ SVR.

Podľa aktualizovaného zoznamu dôvodov použitia jadrových zbraní Ruskom môže Moskva pristúpiť k tomuto kroku: v reakcii na použitie jadrových alebo iných druhov zbraní hromadného ničenia proti nej alebo jej spojencom; v prípade agresie proti Rusku alebo Bielorusku s použitím konvenčných zbraní; ak získa spoľahlivé informácie, že na Rusko alebo jeho spojencov boli odpálené balistické rakety; ak sa zbrane hromadného ničenia používajú proti ruským objektom a vojenskému personálu nachádzajúcemu sa mimo Ruska; ak nepriateľ zasiahne kritické vojenské a vládne zariadenia Ruska, ktorých zlyhanie povedie k narušeniu reakcií jadrových síl; ak získa spoľahlivé informácie o masívnom štarte leteckých útočných zbraní – vrátane lietadiel, riadených striel, bezpilotných lietadiel a o ich prekročení štátnej hranice Ruskej federácie.