„Všade vo svete vidíme, že regióny národných parkov sa pri dôslednej ochrane prírody a rozumnom investovaní menia na prosperujúce oblasti,“ podotkol Kameniar. Ako hlavný problém v procese vidí chýbajúce zonácie, ktoré by umožnili koncep?nú ochranu a obnovu prírody spolu s ekonomickým rozvojom celých regiónov.
Jeden z dôsledkov chýbajúcich zonácií je pod?a Kameniara aj to, že súkromní vlastníci pozemkov, ktorí by chceli hospodári? mimo prísne chránenej ?asti, prichádzajú o možnos? ?erpa? dotácie z Európskej únie. „Národný park prichádza o možnos? zlepši? stav nelesných biotopov, ako pasienky ?i pasienkové lesy, ktoré by si vyžadovali napríklad pastvu ?i odstránenie náletových drevín,“ skonštatoval Kameniar. Doplnil, že možnos? ?erpa? prostriedky je viazaná na schválené programy starostlivosti, ktoré sa spravidla vypracúvajú a schva?ujú zarovno so zonáciami.
Kameniar tiež navrhuje, aby nelesné pozemky v chránených úzamiach prešli spod Slovenského pozemkového fondu pod správu národných parkov. „Ak by prenajímatelia pozemkov komunikovali priamo so správou národného parku, odstránila by sa byrokracia,“ poznamenal.
Envirorezort by mal pod?a Kameniara prikáza? správam národných parkov, aby za?ali písa? projekty. Mohlo by ís? napríklad o návštevnícke centrá, školy v prírode, agroturistické projekty, prípadne obnovu historických prvkov, napríklad úzkoko?ajné lesné železnice. „Takéto investície by priniesli nové pracovné miesta, zvýšili životnú úrove? a zlepšili imidž národného parku v o?iach miestnych obyvate?ov,“ myslí si.
Mikuláš Huba zo Slovenského ochranárskeho snemu poukázal na bezzásahové zóny v národných parkoch. Ich ve?kos? v už schválených zonáciách považuje za minimálny predpoklad na to, aby sa postupne priblížili k medzinárodným kritériám IUCN. „To, že nové vedenie ministerstva životného prostredia chce ís? aj v tejto oblasti opa?ným smerom, je, takpovediac, verejné tajomstvo. Táto tendencia je nielen protiprírodná, ale aj protislovenská,“ povedal Huba pre TASR.
Zdroj feed teraz.sk
