Z údajov poskytnutých miestnymi radami ministerstvu školstva (DfE) totiž vyplynulo, že po?et detí v Anglicku, ktoré sa vzdelávajú doma, stúpol o viac ako 13 percent – z odhadovaných 86.200 na za?iatku roka na 97.600 v letnom trimestri (od apríla do júla).
Po?as posledného celého školského roka – od septembra do júla – bol vykázaný 20-percentný nárast po?tu detí, ktoré sa u?ia doma.
Ako informovala agentúra AFP, takmer štvrtina rodi?ov uviedla, že vzdelávanie ich detí doma je sú?as?ou životného štýlu rodiny alebo sa takto rozhodli z „filozofických“ dôvodov. Iní rodi?ia argumentovali ochranou duševného zdravia detí (osem percent) ?i všeobecnou nespokojnos?ou so školou (šes? percent).
Trend domáceho vzdelávania, ktorý sa zintenzívnil odvtedy, ?o pandémia vyvolaná chorobou COVID-19 podnietila mnohých rodi?ov, aby svoje deti u?ili sami a dlhší ?as, zvýšil v Británii obavy, že ?oraz viac ?udí prichádza o odborné vzdelanie i socializáciu.
„Myslím si, že ide o prudký nárast – tieto ?ísla za posledných sedem alebo osem rokov raketovo vzrástli,“ upozornila v rozhovore pre stanicu BBC bývalá komisárka pre deti Anne Longfieldová, ktorá teraz predsedá think-tanku Center for Young Lives.
„Musíme to bra? ove?a vážnejšie,“ apelovala a naliehala na vládu i miestne úrady, aby „skuto?ne pomohli školám poskytnú? de?om takú podporu, akú potrebujú, aby zostali v škole.“
Pripustila totiž, že domáca škola môže by? v niektorých prípadoch skôr zúfalou vo?bou rodi?ov, ktorých die?a sa v škole cíti by? neš?astné alebo tam nedostáva podporu, akú potrebuje.
Dôležitým faktorom, ktorý prispieva k rozhodnutiam o domácej škole, je aj nedostatok financovania štátom. Riaditelia škôl totiž pod?a Longfieldovej hovoria napríklad o potrebe vä?šieho po?tu sociálnych pracovníkov a podporného personálu i o zanedbanej podpore starostlivosti o duševné zdravie.
Zdroj feed teraz.sk
