Európsky priemysel, ktorý zápasí s problémami, sa pripravuje na nový cenový šok v nadchádzajúcich zimných mesiacoch. Dôvodom je kombinácia viacerých faktorov, medzi ktoré patrí chladné po?asie, ?o spôsobuje rýchle ?erpanie zo zásobníkov, vysoký dopyt v Ázii po skvapalnenom zemnom plyne (LNG), ktorý zvyšuje jeho ceny, a potenciálne zníženie dodávok z Ruska.
Od energetickej krízy v roku 2022, ke? ceny plynu dosiahli maximum takmer 350 eur za megawatthodinu (MWh), desiatky firiem v celej Európe zatvorili závody, obmedzili ?innos? a skresali po?et zamestnancov, pretože vysoké ceny plynu znížili ich konkurencieschopnos?. Dopyt a výrobná aktivita mnohých z nich zostávajú nízke, ?o má negatívny vplyv na ekonomický rast Európy.
Dopyt po plyne v Európskej únii (EÚ) je o 17 % nižší v porovnaní s 5-ro?ným priemerom zaznamenaným v rokoch pred pandémiou. Ceny plynu sú však na najvyššie za viac ako 1 rok a analytici po?ítajú s pokra?ovaním ich rastu.
„Obávam sa, že si prestávame dáva? pozor, pretože ceny energií sú teraz nižšie ako v roku 2022,“ uviedol v októbri pre Reuters šéf výrobcu hnojív Yara, ktorý je kótovaný na burze v Osle, Svein Tore Holsether. „Nesmieme zabúda?, že stále máme ove?a vyššie ceny v porovnaní s inými k?ú?ovými regiónmi, ako sú USA, Blízky východ a Rusko.“
Nervozita z toho, že na konci tohto roka vyprší dohoda o tranzite plynu do Európy cez Ukrajinu, podporuje dopyt po plyne a tým aj jeho ceny.
Na budúci rok by ve?koobchodné ceny plynu v EÚ mohli stúpnu? až na 70 eur/MWh zo sú?asných takmer 50 eur/MWh, prognózuje šéf analytikov v oblasti komodít a derivátov Bank of America Francisco Blanch. Na porovnanie, po?as piatich rokov pred pandémiou priemerné ceny plynu v EÚ dosiahli okolo 17,58 eura/MWh.
Pod?a údajov Gas Infrastructure Europe (GIE) sú aktuálne plynové zásobníky v celej EÚ naplnené na 85 %, ?o je približne o 10 percentuálnych bodov menej ako pred rokom. To je dôvodom na obavy týkajúce sa tejto zimy, uviedla analyti?ka Commerzbank Barbara Lambrechtová. Pre chladné po?asie totiž zásoby klesajú rýchlejšie ako po?as uplynulých dvoch relatívne miernych zím.
V snahe zabezpe?i? dodávky Európska komisia (EK) minulý týžde? zvýšila cie? týkajúci sa naplnenosti zásobníkov, ?o môže prispie? k tlaku na rast cien.
Z údajov spolo?nosti Bernstein vyplýva, že za posledné štyri roky boli v Európe zatvorené desiatky závodov a zaniklo takmer 1 milión pracovných miest vo výrobe.
Bývalý šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi v správe o konkurencieschopnosti Európy v septembri uviedol, že strata relatívne lacného ruského plynu po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022 spôsobila ekonomike „obrovské náklady“ a že fosílne palivá budeme potrebova? minimálne do konca desa?ro?ia.
„Aj ke? ceny energií od svojich maxím výrazne klesli, firmy v EÚ stále musia zvládnu? ceny elektriny, ktoré sú 2- až 3-krát vyššie ako v Spojených štátoch. Ceny zemného plynu sú 4- až 5-krát vyššie,“ uvádza sa v správe. Aktuálne sú ceny plynu v EÚ takmer pä?krát vyššie ako v USA.
Z prieskumu zväzu nemeckých obchodných komôr (DIHK) v auguste vyplynulo, že vysoké ceny energií a nedostatok spo?ahlivých dodávok energií brzdia priemyselnú výrobu a niektoré nemecké firmy nútia uvažova? o presune výroby do zahrani?ia.
Pod?a spolkového zväzu nemeckého priemyslu BDI vysoké ceny energií sú medzi faktormi, ktoré ohrozujú konkurencieschopnos? najvä?šej európskej ekonomiky.
„Riziko deindustrializácie v dôsledku tichej migrácie a odchodu najmä mnohých malých a stredných firiem sa neustále zvyšuje,“ uviedol v septembri šéf BDI Siegfried Russwurm, ktorý je zárove? ?lenom predstavenstva nemeckého priemyselného konglomerátu Thyssenkrupp.
Vo Francúzsku sa o?akáva, že priemysel bude v dôsledku vysokých cien energií túto zimu využíva? len okolo 70 až 80 % kapacít, pri?om sa to týka najmä chemického sektora. Pre Reuters to povedal šéf francúzskeho priemyselného združenia Uniden Nicolas de Warren.
Zdroj feed teraz.sk
