Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že terajšia vojenská operácia, ktorá dostala názov Rising Lion (Vstávajúci lev), má „zmierni? iránsku hrozbu pre prežitie Izraela“, pri?om útoky budú pokra?ova? „tak dlho, ako to bude potrebné v záujme odstránenia tejto hrozby“.
Zlomovým bodom v iránsko-izraelských vz?ahoch bola islamská revolúcia v Iráne v rokoch 1978 – 1979. Zvrhla režim šacha Mohammada Rezá Pahlavího a dopomohla k moci šiítskemu duchovenstvu, ktoré v apríli 1979 vyhlásilo Iránsku islamskú republiku. Po?as vlády šacha Pahlavího Izrael a Irán úzko spolupracovali. Vz?ahy sa radikálne zmenili príchodom duchovného vodcu ajatolláha Rúholláha Chomejního, ktorý vyhlásil Spojené štáty a Izrael za úhlavných nepriate?ov Iránu. Nové vedenie neuznávalo právo Izraela na existenciu a boj proti „sionistickému režimu“ sa stal iránskou štátnou doktrínou.
Teherán spustil iránsky jadrový program ešte v 50. rokoch 20. storo?ia po?as vlády Pahlávího za podpory a spolupráce Spojených štátov a neskôr Európy. Irán a USA v roku 1957 uzavreli bilaterálne dohody o rozvoji civilného jadrového programu v rámci iniciatívy „Atoms for Peace“.
Teheránske jadrové výskumné centrum (TNRC) riadené Iránskou organizáciou pre atómovú energiu vzniklo v roku 1959. Centrum bolo vybavené jedným, Ameri?anmi dodaným výskumným jadrovým reaktorom v teheránskej štvrti Amír Abád s výkonom 5 MW, funk?ným od roku 1967 a využívajúcim vysoko obohatený urán.
V roku 1970 Irán ratifikoval Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, ?o ho zaväzovalo nevyrába? jadrové zbrane a nepokúša? sa ich získa? ani inou cestou. Irán však pod?a Západu už desa?ro?ia porušuje záväzky vyplývajúce zo svojich dohôd o zárukách s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) v snahe dosiahnu? schopnos? vyrába? jadrové zbrane. Teherán tieto tvrdenia popiera a trvá na tom, že jeho program je ur?ený iba na mierové civilné ú?ely.
Zabráni? Iránu vo vývoji jadrových zbraní a zabezpe?i?, že iránsky jadrový program bude zameraný výlu?ne na mierové ú?ely, má Dohoda o spolo?nom komplexnom ak?nom pláne z roku 2015 známa pod skratkou JCPOA. Bezpe?nostná rada OSN dokument schválila 20. júla 2015. Prezident Spojených štátov Donald Trump však po?as svojho prvého funk?ného obdobia 8. mája 2018 oznámil, že USA odstupujú od JCPOA. Spojené štáty zárove? obnovili sankcie proti Iránu.
Teherán po odstúpení Washingtonu prestal dohodu dodržiava? a výrazne napredoval v jadrovom vývoji, pri?om obnovil obohacovanie uránu zna?ne nad limity stanovené v JCPOA. V sú?asnosti obohacuje na úrove? 60 percent, ?o je síce menej než zhruba 90-percentné obohatenie potrebné pre jadrové zbrane, ale výrazne presahuje 3,67 percenta pôvodne stanovených v dohode.
Generálny riadite? MAAE Rafael Grossi v apríli 2025 vyhlásil, že Irán nie je ?aleko od získania atómovej bomby. Pod?a MAAE Teherán už vlastní viac ako 400 kilogramov uránu s ?istotou 60 percent. Zdroj z prostredia izraelskej armády pre New York Times dokonca tvrdí, že Irán postúpil vo svojom jadrovom programe a „má dostatok materiálu na výrobu 15 jadrových bômb v priebehu nieko?kých dní“.
Spojené štáty po opätovnom nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu obnovili rokovania s Iránom s cie?om dosiahnu? novú dohodu, ktorá by spor vyriešila. Strany sa však nevedia dohodnú? na tom, ?i by Irán mohol pokra?ova? v obohacovaní uránu. Zatia? ?o Irán si chce túto možnos? zachova?, USA sú proti.
„Napriek sú?asným vojenským operáciám a zvýšenému napätiu je jasné, že jedinou udržate?nou cestou vpred – pre Irán, Izrael, celý región a medzinárodné spolo?enstvo – je cesta založená na dialógu a diplomacii s cie?om zaisti? mier, stabilitu a spoluprácu,“ pod?iarkol šéf MAAE Rafael Grossi.
Zdroje:
https://www.bpb.de/shop/zeitschriften/apuz/28657/das-iranische-atomprogramm
https://www.deutschlandfunk.de/israel-iran-erzfeinde-nahost-100.html
Zdroj feed teraz.sk
