Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že terajšia vojenská operácia, ktorá dostala názov Rising Lion (Vstávajúci lev), má „zmierniť iránsku hrozbu pre prežitie Izraela“, pričom útoky budú pokračovať „tak dlho, ako to bude potrebné v záujme odstránenia tejto hrozby“.
Zlomovým bodom v iránsko-izraelských vzťahoch bola islamská revolúcia v Iráne v rokoch 1978 – 1979. Zvrhla režim šacha Mohammada Rezá Pahlavího a dopomohla k moci šiítskemu duchovenstvu, ktoré v apríli 1979 vyhlásilo Iránsku islamskú republiku. Počas vlády šacha Pahlavího Izrael a Irán úzko spolupracovali. Vzťahy sa radikálne zmenili príchodom duchovného vodcu ajatolláha Rúholláha Chomejního, ktorý vyhlásil Spojené štáty a Izrael za úhlavných nepriateľov Iránu. Nové vedenie neuznávalo právo Izraela na existenciu a boj proti „sionistickému režimu“ sa stal iránskou štátnou doktrínou.
Teherán spustil iránsky jadrový program ešte v 50. rokoch 20. storočia počas vlády Pahlávího za podpory a spolupráce Spojených štátov a neskôr Európy. Irán a USA v roku 1957 uzavreli bilaterálne dohody o rozvoji civilného jadrového programu v rámci iniciatívy „Atoms for Peace“.
Teheránske jadrové výskumné centrum (TNRC) riadené Iránskou organizáciou pre atómovú energiu vzniklo v roku 1959. Centrum bolo vybavené jedným, Američanmi dodaným výskumným jadrovým reaktorom v teheránskej štvrti Amír Abád s výkonom 5 MW, funkčným od roku 1967 a využívajúcim vysoko obohatený urán.
V roku 1970 Irán ratifikoval Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, čo ho zaväzovalo nevyrábať jadrové zbrane a nepokúšať sa ich získať ani inou cestou. Irán však podľa Západu už desaťročia porušuje záväzky vyplývajúce zo svojich dohôd o zárukách s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) v snahe dosiahnuť schopnosť vyrábať jadrové zbrane. Teherán tieto tvrdenia popiera a trvá na tom, že jeho program je určený iba na mierové civilné účely.
Zabrániť Iránu vo vývoji jadrových zbraní a zabezpečiť, že iránsky jadrový program bude zameraný výlučne na mierové účely, má Dohoda o spoločnom komplexnom akčnom pláne z roku 2015 známa pod skratkou JCPOA. Bezpečnostná rada OSN dokument schválila 20. júla 2015. Prezident Spojených štátov Donald Trump však počas svojho prvého funkčného obdobia 8. mája 2018 oznámil, že USA odstupujú od JCPOA. Spojené štáty zároveň obnovili sankcie proti Iránu.
Teherán po odstúpení Washingtonu prestal dohodu dodržiavať a výrazne napredoval v jadrovom vývoji, pričom obnovil obohacovanie uránu značne nad limity stanovené v JCPOA. V súčasnosti obohacuje na úroveň 60 percent, čo je síce menej než zhruba 90-percentné obohatenie potrebné pre jadrové zbrane, ale výrazne presahuje 3,67 percenta pôvodne stanovených v dohode.
Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi v apríli 2025 vyhlásil, že Irán nie je ďaleko od získania atómovej bomby. Podľa MAAE Teherán už vlastní viac ako 400 kilogramov uránu s čistotou 60 percent. Zdroj z prostredia izraelskej armády pre New York Times dokonca tvrdí, že Irán postúpil vo svojom jadrovom programe a „má dostatok materiálu na výrobu 15 jadrových bômb v priebehu niekoľkých dní“.
Spojené štáty po opätovnom nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu obnovili rokovania s Iránom s cieľom dosiahnuť novú dohodu, ktorá by spor vyriešila. Strany sa však nevedia dohodnúť na tom, či by Irán mohol pokračovať v obohacovaní uránu. Zatiaľ čo Irán si chce túto možnosť zachovať, USA sú proti.
„Napriek súčasným vojenským operáciám a zvýšenému napätiu je jasné, že jedinou udržateľnou cestou vpred – pre Irán, Izrael, celý región a medzinárodné spoločenstvo – je cesta založená na dialógu a diplomacii s cieľom zaistiť mier, stabilitu a spoluprácu,“ podčiarkol šéf MAAE Rafael Grossi.
Zdroje:
https://www.bpb.de/shop/zeitschriften/apuz/28657/das-iranische-atomprogramm
https://www.deutschlandfunk.de/israel-iran-erzfeinde-nahost-100.html
Zdroj feed teraz.sk
