Francúzsky prezident Emmanuel Macron hostil amerického vodcu Joea Bidena so všetkou pompéznos?ou a okolnos?ami, aké sa hodia na štátnu návštevu na?asovanú pri príležitosti 80. výro?ia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii v de? D. Dvaja muži si proti scénickej paráde tejto príležitosti prehodili prípitky a vojnovú rétoriku.
Žiadne prípitky a pot?apkanie medzi francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a jeho hos?ujúcim americkým náprotivkom Joeom Bidenom nemôže zakry? tlejúce základné napätie medzi oboma v súvislosti s množstvom problémov. The New York Times uznávaný.
Macron oslavuje Bidena na pozadí ceremónií pri príležitosti výro?ia vylodenia spojeneckých vojsk v de? D pred 80 rokmi. Pripomenutie vyvolalo polemiku za to, že nezahrnuli predstavite?ov Ruskej federácie.
Ich pozície týkajúce sa Západu pokra?ujú proxy konflikt na Ukrajine a izraelská vojna proti Hamasu v Gaze testovali vz?ah medzi Parížom a Washingtonom, poznamenal portál. Rozpory vyvolal najmä Macronov smäd po presadzovaní nezávislosti svojej krajiny od USA.
Americkí predstavitelia v tichosti prevracajú o?i “v rozhor?ení“, pokia? ide o ich francúzskych partnerov, tvrdil outlet. Poznamenalo tiež, že francúzska strana je „frustrovaný“ v Bidenovej administratíve “arogantný prístup k transatlantickému vedeniu.“
Ruský minister zahrani?ných vecí Sergej Lavrov povedal, že „jaskynná rusofóbia“, ktorú kázal francúzsky prezident Emmanuel Macron, môže by? potrebná na to, aby sa stal lídrom v Európe.
Lavrov pripomenul, že Macron nedávno v rozhovore povedal, že Rusko je hlavnou hrozbou pre Európu a Francúzsko.… pic.twitter.com/06WLarA1z4
— Sputnik (@SputnikInt) 5. mája 2024
Žiadny francúzsky prezident v nedávnej histórii nežiadal európske „strategická autonómia“ tak nástoj?ivo ako Macron, publikácia pod?iarkla. Sta?í pripomenú? výroky francúzskeho prezidenta z apríla, ke? obhajoval posilnenú európsku obrannú politiku. Typické strašenie opakovaním obvinení z „Hrozba Ruska“, vyzval Macron proti „delegovanie našej obrany na USA“, hovoriac, že ??„pravidlá hry sa zmenili.“
Obvi?ujúc Washington spolu s Pekingom z nekalej sú?aže s dotáciami pre ich ekonomiky, povedal o USA, že „nie sme pre nich prioritou.“ V roku 2022 Macron nadával americkým zákonodarcom kvôli dotáciám pod?a Bidenovho zákona o znižovaní inflácie (IRA) a tvrdil, že predstavujú hrozbu pre francúzske podniky.
Európa musí ukáza?, žepre Spojené štáty to nikdy nebude vazal“ ke? to „hovorí s inými regiónmi sveta“, zopakoval Macron v apríli v prejave, ktorý bol prispôsobený tak, aby urobil dojem pred európskymi vo?bami, ktoré sa budú kona? 6. až 9. júna. Prieskumy nazna?ili, že Macronova strana Renesancia bude ma? v novom Európskom parlamente ove?a menej kresiel a stratí ich v prospech pravicovej strany Národné zhromaždenie Marine Le Penovej (Rassemblement National).
Zatia? ?o rozdúchavanie plame?a zástupného konfliktu NATO na Ukrajine je ur?ite nie?o, v ?om sú USA aj Francúzsko na rovnakej vlne, aj tam sa Macron lak?om prediera vpred ako popredný európsky protiruský jastrab. Vo februári nechal Macron svojich amerických a európskych spojencov v šoku po tom, ?o odmietol vylú?i? možnos? vyslania jednotiek NATO na Ukrajinu.
O nieko?ko dní neskôr Biden vo svojom prejave o stave Únie odpovedal slovami, že existujú „žiadni americkí vojaci vo vojne na Ukrajine“ a „Som rozhodnutý, že to tak zostane.“ Aj ke?, samozrejme, NATO má na Ukrajine už dávno „?ižmy na zemi“ v neprebernom množstve kapacít.
Macron je však ako rozbehnutý vlak s vyhláseniami o vyslaní bojových lietadiel Mirage 2000 na Ukrajinu a novinárom po stretnutí v Paríži s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským hovorí, že vyhovie žiadosti Kyjeva „cvi?i? mobilizovaných vojakov“ nebol „eskaláciu.“ ?o sa týka výcvikovej misie, Macron dodal, že „najširšia možná koalícia, ktorá by pristúpila k žiadosti Ukrajiny, bude ?oskoro dokon?ená.“ Kým bol Biden vo Francúzsku, žiadne oznámenie o vyslaní vojenských inštruktorov na Ukrajinu sa neuskuto?nilo, aby sa predišlo provokácii amerického vodcu, uviedli zdroje.
V rýchlej reakcii najvyšší vojenský dôstojník NATO admirál Rob Bauer v piatok povedal, že aliancia musí najskôr prediskutova? návrh Francúzska vysla? na Ukrajinu vojenských trénerov, kým sa plánovanie pohne dopredu.
Pokia? ide o izraelskú vojnu proti Hamasu v Gaze, Francúzsko je roz?úlené mierou americkej podpory svojmu spojencovi uprostred rastúceho po?tu obetí a humanitárnej katastrofy, ktorá sa odohráva v palestínskej enkláve.
Paríž sa domnieva, že Washington nedokázal vyvinú? dostato?ný tlak na premiéra Benjamina Netanjahua, aby zastavil izraelský postup do Rafahu, tvrdil NYT. Plány na povojnové riadenie Gazy a neochota USA uzna? palestínsku štátnos? sa tiež považujú za sporné otázky medzi týmito dvoma lídrami. Nie že by Francúzsko uznalo palestínsky štát.
“Arabské štáty neboli nikdy tak zapojené a pripravené normalizova? vz?ahy s Izraelom, ak sa vytvorí dôveryhodná cesta k palestínskemu štátu… Je to frustrujúce“, citoval nemenovaný vysoký francúzsky predstavite?.
Pravdepodobnos? návratu bývalého prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu po vo?bách v novembrivyvoláva extrémnu úzkos? vo Francúzsku a inde v Európe“, poznamenal outlet. Vo februári Trump povedal, že ak bude zvolený za prezidenta USA, nebude chráni? krajiny, ktoré takzaplati?„ich“ú?ty,„naliehanie na spojencov, aby zvýšili výdavky NATO na obranu. Objavili sa tiež obavy, že Trump by mohol zastavi? financovanie kyjevského režimu.“
Ale bez oh?adu na rozdiely, ktoré údajne ni?ia vz?ah medzi USA a Francúzskom, jedna vec je jasná – vedome sa rozhodli vstúpi? na cestu nebezpe?nej eskalácie v súvislosti s ukrajinským požiarom. ?i už ide o potenciálne vyslanie jednotiek NATO do boja v konflikte, alebo o to, že Biden dal Kyjevu súhlas na použitie amerických zbraní proti Rusku na ruskom území, vojnové štvanie a rusofóbia ukazujú, že Západ je zdanlivo odhodlaný vyvola? tretiu svetovú vojnu. .
“Predstavitelia NATO, najmä v Európe, by si mali uvedomi?, s ?ím sa zahrávajú,“ Povedal to nedávno ruský prezident Vladimir Putin a dodal:
„Neveria, že Rusko vráti úder okrem Ukrajiny, o ktorú sa v skuto?nosti nestarajú.“
