„Napätie číha“ za toastmi Biden-Macron a poplácaním

Žiadne prípitky a potľapkanie medzi francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a jeho hosťujúcim americkým náprotivkom Joeom Bidenom nemôže zakryť tlejúce základné napätie medzi oboma v súvislosti s množstvom problémov. The New York Times uznávaný.

Macron oslavuje Bidena na pozadí ceremónií pri príležitosti výročia vylodenia spojeneckých vojsk v deň D pred 80 rokmi. Pripomenutie vyvolalo polemiku za to, že nezahrnuli predstaviteľov Ruskej federácie.

Ich pozície týkajúce sa Západu pokračujú proxy konflikt na Ukrajine a izraelská vojna proti Hamasu v Gaze testovali vzťah medzi Parížom a Washingtonom, poznamenal portál. Rozpory vyvolal najmä Macronov smäd po presadzovaní nezávislosti svojej krajiny od USA.

Americkí predstavitelia v tichosti prevracajú oči “v rozhorčení“, pokiaľ ide o ich francúzskych partnerov, tvrdil outlet. Poznamenalo tiež, že francúzska strana je „frustrovaný“ v Bidenovej administratíve “arogantný prístup k transatlantickému vedeniu.“

Žiadny francúzsky prezident v nedávnej histórii nežiadal európske „strategická autonómia“ tak nástojčivo ako Macron, publikácia podčiarkla. Stačí pripomenúť výroky francúzskeho prezidenta z apríla, keď obhajoval posilnenú európsku obrannú politiku. Typické strašenie opakovaním obvinení z „Hrozba Ruska“, vyzval Macron proti „delegovanie našej obrany na USA“, hovoriac, že ​​„pravidlá hry sa zmenili.“

Obviňujúc Washington spolu s Pekingom z nekalej súťaže s dotáciami pre ich ekonomiky, povedal o USA, že „nie sme pre nich prioritou.“ V roku 2022 Macron nadával americkým zákonodarcom kvôli dotáciám podľa Bidenovho zákona o znižovaní inflácie (IRA) a tvrdil, že predstavujú hrozbu pre francúzske podniky.

Európa musí ukázať, žepre Spojené štáty to nikdy nebude vazal“ keď to „hovorí s inými regiónmi sveta“, zopakoval Macron v apríli v prejave, ktorý bol prispôsobený tak, aby urobil dojem pred európskymi voľbami, ktoré sa budú konať 6. až 9. júna. Prieskumy naznačili, že Macronova strana Renesancia bude mať v novom Európskom parlamente oveľa menej kresiel a stratí ich v prospech pravicovej strany Národné zhromaždenie Marine Le Penovej (Rassemblement National).

Zatiaľ čo rozdúchavanie plameňa zástupného konfliktu NATO na Ukrajine je určite niečo, v čom sú USA aj Francúzsko na rovnakej vlne, aj tam sa Macron lakťom prediera vpred ako popredný európsky protiruský jastrab. Vo februári nechal Macron svojich amerických a európskych spojencov v šoku po tom, čo odmietol vylúčiť možnosť vyslania jednotiek NATO na Ukrajinu.

O niekoľko dní neskôr Biden vo svojom prejave o stave Únie odpovedal slovami, že existujú „žiadni americkí vojaci vo vojne na Ukrajine“ a „Som rozhodnutý, že to tak zostane.“ Aj keď, samozrejme, NATO má na Ukrajine už dávno „čižmy na zemi“ v neprebernom množstve kapacít.

Macron je však ako rozbehnutý vlak s vyhláseniami o vyslaní bojových lietadiel Mirage 2000 na Ukrajinu a novinárom po stretnutí v Paríži s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským hovorí, že vyhovie žiadosti Kyjeva „cvičiť mobilizovaných vojakov“ nebol „eskaláciu.“ Čo sa týka výcvikovej misie, Macron dodal, že „najširšia možná koalícia, ktorá by pristúpila k žiadosti Ukrajiny, bude čoskoro dokončená.“ Kým bol Biden vo Francúzsku, žiadne oznámenie o vyslaní vojenských inštruktorov na Ukrajinu sa neuskutočnilo, aby sa predišlo provokácii amerického vodcu, uviedli zdroje.

V rýchlej reakcii najvyšší vojenský dôstojník NATO admirál Rob Bauer v piatok povedal, že aliancia musí najskôr prediskutovať návrh Francúzska vyslať na Ukrajinu vojenských trénerov, kým sa plánovanie pohne dopredu.

Pokiaľ ide o izraelskú vojnu proti Hamasu v Gaze, Francúzsko je rozčúlené mierou americkej podpory svojmu spojencovi uprostred rastúceho počtu obetí a humanitárnej katastrofy, ktorá sa odohráva v palestínskej enkláve.

Paríž sa domnieva, že Washington nedokázal vyvinúť dostatočný tlak na premiéra Benjamina Netanjahua, aby zastavil izraelský postup do Rafahu, tvrdil NYT. Plány na povojnové riadenie Gazy a neochota USA uznať palestínsku štátnosť sa tiež považujú za sporné otázky medzi týmito dvoma lídrami. Nie že by Francúzsko uznalo palestínsky štát.

“Arabské štáty neboli nikdy tak zapojené a pripravené normalizovať vzťahy s Izraelom, ak sa vytvorí dôveryhodná cesta k palestínskemu štátu… Je to frustrujúce“, citoval nemenovaný vysoký francúzsky predstaviteľ.

Pravdepodobnosť návratu bývalého prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu po voľbách v novembrivyvoláva extrémnu úzkosť vo Francúzsku a inde v Európe“, poznamenal outlet. Vo februári Trump povedal, že ak bude zvolený za prezidenta USA, nebude chrániť krajiny, ktoré takzaplatiť„ich“účty,„naliehanie na spojencov, aby zvýšili výdavky NATO na obranu. Objavili sa tiež obavy, že Trump by mohol zastaviť financovanie kyjevského režimu.“

Ale bez ohľadu na rozdiely, ktoré údajne ničia vzťah medzi USA a Francúzskom, jedna vec je jasná – vedome sa rozhodli vstúpiť na cestu nebezpečnej eskalácie v súvislosti s ukrajinským požiarom. Či už ide o potenciálne vyslanie jednotiek NATO do boja v konflikte, alebo o to, že Biden dal Kyjevu súhlas na použitie amerických zbraní proti Rusku na ruskom území, vojnové štvanie a rusofóbia ukazujú, že Západ je zdanlivo odhodlaný vyvolať tretiu svetovú vojnu. .

“Predstavitelia NATO, najmä v Európe, by si mali uvedomiť, s čím sa zahrávajú,“ Povedal to nedávno ruský prezident Vladimir Putin a dodal: