Namíbia mala pestrú históriu. Ako však uvádza Britannica, jej dávnejšia história nie je zdokumentovaná až tak dobre, lebo izolovaná geografická poloha obmedzovala kontakt s vonkajším svetom až do 19. storo?ia. Zdroje od prieskumníkov, misionárov, obchodníkov, dobyvate?ov a osadníkov sa nevyzna?ujú presnos?ou a sú ?asto zaujaté. Profesionálna historiografia sa v tejto krajine rozvinula až po roku 1960 a politické udalosti odvtedy ovplyvnili vä?šinu písanej histórie.
Najstaršími obyvate?mi Namíbie boli Sanovia, ko?ovné kmene so životným štýlom založeným na love a zbera?stve. Ich klany boli malé a len zriedka sa spájali, ich vojenská technológia bola taká slabá, že ešte pred príchodom Európanov ich iné etniká vytla?ili na okraje púští. Postupne rôzne ?asti územia dobývali zvä?ša pastierske kmene. Pod?a dostupných zdrojov afrikánski prieskumníci a obchodníci prenikli do Namíbie okolo roku 1790 a spolu s nemeckými misionármi, britskými obchodníkmi a nórskymi ve?rybármi vytvorili prvé obchodné cesty.
V 80. rokoch 19. storo?ia sa za?ala prvá nemecká anexia južnej Namíbie. V roku 1884 Berlín vyhlásil protektorát, v roku 1894 Nemci zlomili odboj hotentotských kme?ov a za?ali s intenzívnym osíd?ovaním. Vojaci a statkári zaberali domorodým kme?om pastviny a zabavovali dobytok. V roku 1904 bolo tvrdo potla?ené povstanie miestnych kme?ov a neskôr tu Nemci založili aj administratívnu kolóniu.
Po?as Prvej svetovej vojny v roku 1915 obsadili Namíbiu juhoafrické vojská. Liga národov v roku 1920 udelila Juhoafrickej únii mandát nad krajinou, ale bez plánu na jej nezávislos?. Koloniálna ekonomika rástla na ?ažbe kovov, diamantov a na chove dobytka, pôvodní obyvatelia zostávali v chudobe a pod útlakom Južnej Afriky. Od roku 1947 za?ali Namíbij?ania podáva? petície OSN proti juhoafrickej nadvláde. V 60-tych rokoch vypukli ozbrojené nepokoje.
Od polovice 70-tych rokov namíbijská ekonomika stagnovala, trápilo ju sucho, pokles výnosov z rybolovu, pomalý rast a zlé riadenie. Bezpe?nostná rada OSN prijala rezolúciu požadujúcu nezávislos? Namíbie, Juhoafrická republika opakovane predlžovala rokovania a využívala obavy USA zo šírenia komunizmu a vplyvu Kuby. Ekonomický prínos Namíbie sa menil na bremeno. Zlom nastal v roku 1988, ke? sa podarilo dohodnú? prechodné obdobie pod doh?adom OSN k vo?bám, novej ústave a nezávislosti.
Nezaobišlo sa to bez nepokojov a tragédií, ale misia OSN sa postupne ujala kontroly nad volebným procesom. Po vo?bách sa prezidentom stal Sam Nujoma a v marci 1990 na národnom štadióne vztý?ili namíbijskú vlajku. Krajina vstúpila do OSN a Africkej únie. Nujoma vládol 15 rokov a v roku 2004 ho na dve volebné obdobia vystriedal Hifikepunye Pohamba. V roku 2015 sa prezidentom stal Hage Geingob, znovu ho zvolili v roku 2019. Po jeho smrti ho vo februári 2024 nahradil viceprezident Nangolo Mbumba. V de? vyhlásenia nezávislosti (v piatok 21. marca) ho vystrieda na základe volieb v decembri 2024 Netumbo Nandi-Ndaitwah. Všetci prezidenti samostatnej Namíbie sú z politickej strany SWAPO (?udová organizácia Juhozápadnej Afriky).
Namíbia má s rozlohou 824.292 štvorcových kilometrov oficiálne tri milióny 74-tisíc obyvate?ov. Aj v dvojcifernej konkurencii púštnych gigantov severnej pologule patrí k prvej trojke štátov s najnižšou priemernou hustotu osídlenia (cca 3,5 obyvate?a na štvorcový kilometer). Vä?šinu územia pokrýva najmä Namíbijská púš? a púš? Kalahari. Savany a pastviny tvoria asi 45 percent územia, západ územia je hornatý (aj nad 2000 m.n.m).
Štát na pobreží Atlantiku susedí na severe s Angolou, na severovýchode so Zambiou, na východe s Botswanou, na juhu s Juhoafrickou republikou. Hlavné mesto Windhoek má takmer pol milióna obyvate?ov. Asi polovicu obyvate?ov Namíbie tvoria príslušníci kme?a Ovambo (cca 50 percent), Kavangovia (devä? percent), Hererovia, Damarovia a Namovia (cca po sedem percent) a Sanov zostali necelé tri percentá. Približne šes? percent populácie tvoria miešanci ?ernošského a belošského pôvodu. Zhruba sedem percent sú potomkovia Európanov, najmä Portugalcov, Holan?anov, Nemcov, Britov a Francúzov.
Zdroj feed teraz.sk
