Ako kariérna diplomatka Nulandová (62) pôsobila viac ako tri desa?ro?ia pod vedením šiestich prezidentov a desiatich ministrov zahrani?ných vecí, po?núc jej prvým vyslaním vo funkcii konzulárnej úradní?ky v ?ínskom meste Kanton.
Po?as búrlivých 90. rokov minulého storo?ia pôsobila aj na americkom ve?vyslanectve v Moskve. V ruskej metropole sa nachádzala aj po?as pokusu o prevrat, ktorého cie?om bolo zosadi? niekdajšieho ruského prezidenta Borisa Je?cina.
Na poste námestní?ky ministra zahrani?ných vecí pre európske záležitosti pôsobila vo vláde prezidenta Baracka Obamu. Pre jej otvorenú obhajobu Ukrajiny, najmä po anexii Krymského polostrova Ruskom v roku 2014, si vyslúžila nevô?u mnohých vedúcich predstavite?ov Moskvy.
Po zvolení Donalda Trumpa do funkcie hlavy štátu odišla do dôchodku. Vrátila sa do administratívy sú?asného prezidenta Joea Bidena ako námestní?ka ministra zahrani?ných vecí pre politické záležitosti.
Od vla?ajšieho augusta, ke? vtedajšia prvá námestní?ka ministra zahrani?ných Wendy Shermanová odišla do dôchodku, prebrala do?asne jej funkciu práve Nulandová. Biden však na túto pozíciu nominoval Kurta Campbella, ktorý sa jej chopil vo februári.
Sú?asný americký minister zahrani?ných vecí Antony Blinken ocenil Nulandovú za jej dlhoro?nú službu verejnosti a po?akoval jej za úlohu, ktorú zohrala pri formovaní zahrani?nej politiky USA.
„Ale práve Victoriino vedenie na Ukrajine budú diplomati a študenti zahrani?nej politiky študova? celé roky,“ uviedol Blinken vo svojom vyhlásení.
Zdroj feed teraz.sk
