Osemro?né diev?a objavilo po?as prechádzky so psom v Košolnej (okres Trnava) na ornici pravekú kamennú sekerku. Spolu s otcom nález nafotili, zaznamenali jeho súradnice a informovali Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Trnava.
„Nález z Košolnej pod?a tvaru pochádza najskôr z rozvinutého neolitu (piate tisícro?ie pred n. l.),“ priblížil Matúš Sládok z KPÚ Trnava. Sekerky tohto druhu bývali vsadené do drevenej alebo parohovej násady (poriska) a pripevnené šnúrou z rastlinných vlákien alebo zvieracích šliach. Používali sa najmä na stínanie a opracovávanie dreva. Brúsená industria je typická pre mladšiu kamennú dobu a neskorú kamennú dobu.
„Takéto hladké sekerky sa vyrábali štiepaním kame?a vhodného tvaru iným kame?om (ot?ka?om) do polotovaru, ktorý sa ?alej brúsil o kamenné podložky až do vytvorenia požadovaného tvaru. Ot?ka?e a podložky museli by? aspo? z rovnako tvrdej horniny ako kame?, z ktorého sa vyrábala sekerka. Takto vyrobeným sekerkám hovoríme brúsené a spolu s inými brúsenými nástrojmi sú sú?as?ou brúsenej industrie,“ doplnil Sládok.
Sekerka bude umiestnená v Západoslovenskom múzeu v Trnave.
?eskí vedci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej (P?F UK) v Prahe budú spolu s ?alšími kolegami v novom medzinárodnom výskume zis?ova?, aký význam má ?uch novorodencov pri úspešnom za?iatku a udržaní doj?enia. Jedným z plánovaných výsledkov projektu naplánovaného na osem rokov sú aj odporú?ania, ktoré by mali úspešnos? doj?enia zlepši?.
Predchádzajúce štúdie ukázali, že vô?a p?s je pre deti prí?ažlivá a napomáha tomu, aby sa k prsníku prisali. Novorodenci sa k nemu pod?a vedcov orientujú na základe vône mleziva, ktorá sa ?iasto?ne prekrýva s vô?ou amniotickej tekutiny ?i materského mlieka.
Hlavným cie?om projektu je pod?a neho identifikova? chemické látky, ktoré sú za vô?u prsníka zodpovedné. Ich zmes potom bude možné môc? syntetizova? a aplikova? napríklad matkám, ktorým sa doj?enie nedarí naštartova?.
Okrem ?eského tímu sa do projektu zapoja aj vedci zo Škótska, Francúzska, Nemecka, Po?ska, Japonska a Bolívie.
Samec vráskavca prekonal viac než 13.000 kilometrov naprie? tromi rôznymi oceánmi zrejme preto, aby sa mohol rozmnoži?, uvádza nová štúdia.
Predchádzajúcim výskumom sa zistilo, že vráskavce dlhoplutvé dokážu precestova? dlhé vzdialenosti. Zvy?ajne však migrujú po dobre predvídate?ných trasách z chladných polárnych vôd do teplých tropických vôd, nový objav bol preto pre vedcov o to vä?ším prekvapením.
Medzinárodný tím vedcov analyzoval zábery z obrazovej databázy Happywhale. Na obrázkoch z rokov 2013 a 2022 objavil toho istého dospelého samca, jeho totožnos? potvrdil na základe unikátneho súboru rýh na jeho chvoste, ktorý zdvíhal nad hladinu oceánu. Zábery však vznikli na miestach vzdialených od seba približne 13.046 kilometrov – v Tichom oceáne pri pobreží Kolumbie a pri pobreží Zanzibaru na východe Afriky.
Samec po?as cesty zrejme narazil na nieko?ko skupín vráskavcov, spáril sa s niektorými samicami a putoval ?alej, ?o pod?a autorov štúdie podporuje teóriu, že dôvodom putovania mohlo by? h?adanie partneriek. Druhým dôvodom mohlo by? pátranie po nových zdrojoch obživy, ktoré si vynútila klimatická zmena.
Výsledky štúdie tak môžu by? dôkazom vä?šej flexibility migrácie ve?rýb ako bola známa z predchádzajúceho výskumu, dodávajú vedci.
Zdroj feed teraz.sk
