Najznámejšou tradíciou v Poľsku na Veľkonočný pondelok je oblievačka

Varšava 21. apríla (TASR) – Veľkonočný pondelok v Poľsku je dňom radosti a ľudových tradícií, ktoré majú v jednotlivých regiónoch často unikátne podoby. Najznámejším zvykom je šmigus-dyngus, teda na Slovensku známa oblievačka, ktorá symbolizuje očistu, zdravie a príchod jari. Tento zvyk je rozšírený po celom Poľsku, a podľa prieskumu IBRiS pre agentúru PAP ho tento rok plánuje dodržať 55 percent Poliakov. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa portálu Onet.

V obci Wilamowice neďaleko Oravy prebieha oblievačka vo forme farebného sprievodu mladých mužov, odetých do tradičných masiek a krojov. Už v nedeľu večer obchádzajú domy, spievajú a oblievajú dievčatá vodou, pričom vyvrcholením je pondelkové oblievanie pred kostolom a na námestí.

Jedinečný zvyk sa zachoval v Lednici Górnej pri Krakove, kde na Veľkonočný pondelok chodí po domoch tzv. Siuda Baba, teda postava ženy zašpinenej sadzami, v sprievode rovnako zašpineného muža. V legendách vystupuje ako kňažka pohanskej svätyne, ktorá raz ročne opustila chrám, aby si našla nástupkyňu. Dievčatá sa môžu vykúpiť bozkom alebo mincou, inak ich Siuda Baba označí sadzou. Obrad má korene v dávnych jarných iniciačných rituáloch.

Folklórne tradície veľkonočného obdobia obohacujú aj sprievody jazdcov na koňoch, tzv. veľkonočné kavalkády, ktoré sa vyskytujú najmä v Sliezsku. Desiatky jazdcov v slávnostných uniformách, zdobených zelenými vetvami, prechádzajú dedinami, často nesú náboženské symboly ako kríže či figúru zmŕtvychvstalého Krista. Sprievody sú verejnou oslavou víťazstva života nad smrťou a symbolizujú duchovnú i spoločenskú jednotu miestnej komunity.

(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)