Správa upozorňuje na riziká spojené s dezinformáciami vrátane tých, ktoré sú vytvorené prostredníctvom umelej inteligencie a štátnej propagandy. Platforma RE vyzýva vlády členských štátov, aby v záujme slobody tlače zavádzali potrebné reformy a usilovali sa o transparentnosť a ochranu novinárov voči zastrašovaniu či iným hrozbám.
Platforma upozornila na 266 konkrétnych prípadov fyzických útokov, zastrašovania či zadržiavania novinárov v roku 2024. Bolo to o niečo menej než v roku 2023 (285), ale výrazne viac než pred pandémiou ochorenia COVID-19.
Najviac takýchto prípadov sa týkalo Ukrajiny (40) a z nich väčšina území okupovaných ruskými vojskami (32). Nasledovalo Turecko (28), Srbsko (20) a Gruzínsko (18). RE upozornila na medziročne trojnásobný nárast prípadov v Gruzínsku, podľa nej sa to týkalo najmä útokov na novinárov počas proeurópskych protestov.
Ku koncu roka 2024 bolo zadržiavaných v Európe celkovo 159 novinárov: najviac v Bielorusku (44), potom v Azerbajdžane (30), v Rusku (29), ďalších 28 na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny, 27 v Turecku a jeden v Gruzínsku.
V kapitole o Slovensku si správa všíma legislatívne a rozpočtové zmeny týkajúce sa verejnoprávneho vysielateľa RTVS, ktorého vlani nahradila Slovenská televízia a rozhlas (STVR). Píše aj o sporoch vládnych predstaviteľov s novinármi a o tom, že počas uplynulého roka často odmietali odpovedať na otázky veľkých médií a, naopak, poskytovali vyjadrenia takzvaným alternatívnym médiám. Platforma Rady Európy vyslovila obavu, že tento prístup bráni novinárom v ich práci, podkopáva právo verejnosti na informácie a obmedzuje možnosti občanov pri vyvodzovaní zodpovednosti voči vláde za jej politiku.
„Napriek týmto pretrvávajúcim výzvam má Slovensko naďalej silný a odolný sektor nezávislých médií,“ poznamenáva v správe platforma RE.
Zdroj feed teraz.sk
