Štokholm 1. decembra (TASR) — Najvä?šie svetové zbrojovky zaznamenali v minulom roku nárast tržieb z predaja zbraní a služieb o 5,9 percenta, ke?že zdrojom dopytu boli nielen vojny na Ukrajine a v Pásme Gazy, ale aj rastúce vojenské výdavky mnohých krajín. Uvádza sa to v správe Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) zverejnenej v pondelok. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry AP a DPA.

Tržby 100 najvä?ších výrobcov zbraní vzrástli v roku 2024 pod?a SIPRI na rekordných 679 miliárd dolárov (približne 587 miliárd eur). Vä?šina zisku zaznamenali spolo?nosti so sídlom v Európe a Spojených štátoch, avšak k nárastu došlo po celom svete s výnimkou Ázie a Oceánie, kde problémy v ?ínskom zbrojárskom priemysle viedli k miernemu poklesu.

Lídrom na?alej zostávajú USA, ke?že 39 spolo?ností v prvej stovke sídli práve tam, pri?om 30 z nich – vrátane Lockheed Martin, Northrop Grumman a General Dynamics – zaznamenalo nárast ziskov. Ich kombinované tržby sa zvýšili o 3,8 percenta na 334 miliárd dolárov (približne 289 miliárd eur). SIPRI v tejto súvislosti poznamenal, že vývoj a výrobu ovplyv?ujú „rozsiahle prie?ahy a prekro?enia rozpo?tov“ týkajúce sa významných programov vedených USA.

Nárast ziskov zaznamenalo 23 z 26 spolo?ností so sídlom v Európe (okrem Ruska). Ich celkové príjmy vzrástli o 13 percent na 151 miliárd dolárov (približne 131 miliárd eur), ?o bolo spôsobené dopytom súvisiacim s vojnou na Ukrajine a potenciálnou hrozbou zo strany Ruska.

Štyri nemecké spolo?nosti – Rheinmetall (na 20. mieste), ThyssenKrupp (61. miesto), Hensoldt (62. miesto) a Diehl (67. miesto) – dosiahli nárast tržieb o 36 percent a dosiahli 14,9 miliardy dolárov (približne 13 miliárd eur).

Pozoruhodné zisky zaznamenal pod?a AP holding Czechoslovak Group so sídlom v Prahe, ktorej príjmy vzrástli o 193 percent ?iasto?ne v?aka muni?nej iniciatíve ?eskej vlády, cie?om ktorej je získanie delostreleckej munície pre Ukrajinu, ako aj ukrajinská spolo?nos? JSC Ukrainian Defense Industry, ktorá dosiahla 41-percentný nárast.

Európske firmy investujú do nových výrobných kapacít, aby uspokojili rastúci dopyt. Jade Guiberteauová Ricardová zo SIPRI však varovala, že zaobstarávanie materiálov by sa mohlo sta? problémom a potenciálne riziko predstavuje vzh?adom na vývozné obmedzenia ?íny reštrukturalizácia dodávate?ských re?azcov pre niektoré nerastné suroviny.

Dve ruské spolo?nosti v zozname SIPRI, Rostech a United Shipbuilding Corporation, zaznamenali napriek sankciám, ktoré viedli k nedostatku komponentov, nárast príjmov z predaja zbraní o 23 percent na spolu 31,2 miliardy dolárov (približne 27 miliárd eur). Domáci dopyt bol pod?a SIPRI dostato?ný na to, aby kompenzoval klesajúci vývoz zbraní, hoci problémom je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Príjmy zo zbraní vzrástli aj na Blízkom východe – tri izraelské spolo?nosti v rebrí?ku zaznamenali 16-percentný nárast na 16,2 miliardy dolárov (približne 14 miliárd eur). Kritika izraelskej vojenskej operácie v Pásme Gazy mala pod?a výskumní?ky SIPRI Zubaidy Karimovej evidentne „zanedbate?ný vplyv na záujem o izraelské zbrane“.

SIPRI zaregistroval pokles príjmov z predaja zbraní v Ázii a Oceánii o 1,2 percenta na 130 miliárd dolárov, ktorý bol spôsobený desa?percentným poklesom ziskov ôsmich ?ínskych spolo?ností na zozname. Stalo sa tak po tom, ?o v viaceré obvinenia z korupcie pri nákupe zbraní viedli k oneskoreniu alebo zrušeniu dôležitých zmlúv.