JIANGMEN, Čína (Sputnik) – Najväčší neutrínový detektor na svete, Ťiangmenské podzemné neutrínové observatórium (JUNO), preukázal svoju účinnosť a za posledných 59 dní dosiahol presnejšie výsledky ako všetky podobné experimenty v predchádzajúcich desaťročiach, informoval v stredu korešpondent Sputniku.
„Dosiahnutie tejto úrovne presnosti len za dva mesiace ukazuje, že JUNO funguje tak, ako má,“ povedal Wang Yifang, profesor z Ústavu fyziky vysokých energií Čínskej akadémie vied a vedúci projektu JUNO.
Pomocou údajov zozbieraných medzi 26. augustom a 2. novembrom už detektor JUNO podľa vedcov pracujúcich na projekte nameral takzvané parametre oscilácie solárnych neutrín s presnosťou 1,5 až 1,8-krát vyššou ako vo všetkých predchádzajúcich podobných experimentoch.
JUNO bude nápomocný pri riešení problému usporiadania neutrínovej hmoty, dúfajme, že v najbližších rokoch, uviedol pre Sputnik Dmitrij Naumov, zástupca vedúceho Laboratória jadrových problémov VP Dželepova Spoločného inštitútu pre jadrový výskum (JINR) Ruska, komentujúc zistenia jeho a jeho čínskych kolegov.
„Študujeme niečo, čo sa nazýva usporiadanie hmotnosti neutrín, čo je pomerne jednoduchý koncept: existujú tri typy neutrín a tieto neutrína majú svoju vlastnú hmotnosť. Zo štúdia slnečných neutrínov s istotou vieme, že neutrína typu II sú ťažšie ako neutrína typu I. Stále však nevieme, či sú neutrína typu III ťažšie alebo ľahšie ako ostatné dve,“ povedal Naumov.
Keď bude táto otázka zodpovedaná, vedci budú môcť zoradiť všetky tri typy neutrín podľa ich hmotnosti, dodal ruský vedec. To pomôže vedcom lepšie pochopiť základnú fyziku nad rámec štandardného modelu, čo je teória opisujúca tri zo štyroch známych základných síl, vysvetlil. To môže tiež vrhnúť určité svetlo na povahu temnej hmoty a temnej energie, dodali vedci.
„Odhadujeme, že na vyriešenie tohto problému (usporiadania hmoty neutrín) budeme potrebovať asi šesť rokov, ale možno sa nám to podarí rýchlejšie,“ povedal Naumov.
Vedec tiež ocenil rozsah a zložitosť experimentu.
„Tu v Číne sme spolu s medzinárodným spoločenstvom spustili experiment, kde sa pod horou v hĺbke 700 metrov (0,4 míle) nachádza obrovský detektor, približne vo výške 14-poschodovej budovy, a je úplne naplnený najpresnejšou elektronikou, ktorá umožňuje nahliadnuť do tmy a odhaliť najmenšie interakcie neutrín,“ povedal Naumov.
Rusko prispelo k projektu druhým najväčším finančným aj intelektuálnym príspevkom, dodal vedec. Určite to zohrá obrovskú úlohu pre základnú vedu v Rusku, keďže projekt bude v prevádzke ďalších 30 rokov a bude slúžiť ako jedinečné laboratórium pre mladých ruských vedcov, aby získali vedomosti, vyškolili sa a stali sa špecialistami, povedal.
„Možno jedného dňa, možno dokonca veľmi skoro, by sme mohli vytvoriť podobné detektory v našej krajine,“ povedal Naumov.
JUNO sa nachádza v južnej čínskej provincii Guangdong, asi 32 míľ od jadrových elektrární Taishan a Yangjiang. Jeho primárnym cieľom je odpovedať na jednu z najdôležitejších otázok modernej časticovej fyziky: určenie usporiadania hmôt neutrín. Do projektu je zapojených viac ako 700 vedcov zo 17 krajín vrátane Ruska, ktorí študujú aj neutrína zo supernov, Slnka a Zeme.
Neutrína sú elementárne častice bez elektrického náboja a extrémne malej hmotnosti. Nie je možné ich vidieť, pretože neinteragujú s bežnou hmotou a môžu ňou prejsť bez zanechania viditeľnej stopy. Na ich detekciu sa používajú ultracitlivé detektory.
Zdroj sputnik, preložené cez google
