JIANGMEN, ?ína (Sputnik) – Najvä?ší neutrínový detektor na svete, ?iangmenské podzemné neutrínové observatórium (JUNO), preukázal svoju ú?innos? a za posledných 59 dní dosiahol presnejšie výsledky ako všetky podobné experimenty v predchádzajúcich desa?ro?iach, informoval v stredu korešpondent Sputniku.
„Dosiahnutie tejto úrovne presnosti len za dva mesiace ukazuje, že JUNO funguje tak, ako má,“ povedal Wang Yifang, profesor z Ústavu fyziky vysokých energií ?ínskej akadémie vied a vedúci projektu JUNO.
Pomocou údajov zozbieraných medzi 26. augustom a 2. novembrom už detektor JUNO pod?a vedcov pracujúcich na projekte nameral takzvané parametre oscilácie solárnych neutrín s presnos?ou 1,5 až 1,8-krát vyššou ako vo všetkých predchádzajúcich podobných experimentoch.
JUNO bude nápomocný pri riešení problému usporiadania neutrínovej hmoty, dúfajme, že v najbližších rokoch, uviedol pre Sputnik Dmitrij Naumov, zástupca vedúceho Laboratória jadrových problémov VP Dželepova Spolo?ného inštitútu pre jadrový výskum (JINR) Ruska, komentujúc zistenia jeho a jeho ?ínskych kolegov.
„Študujeme nie?o, ?o sa nazýva usporiadanie hmotnosti neutrín, ?o je pomerne jednoduchý koncept: existujú tri typy neutrín a tieto neutrína majú svoju vlastnú hmotnos?. Zo štúdia slne?ných neutrínov s istotou vieme, že neutrína typu II sú ?ažšie ako neutrína typu I. Stále však nevieme, ?i sú neutrína typu III ?ažšie alebo ?ahšie ako ostatné dve,“ povedal Naumov.
Ke? bude táto otázka zodpovedaná, vedci budú môc? zoradi? všetky tri typy neutrín pod?a ich hmotnosti, dodal ruský vedec. To pomôže vedcom lepšie pochopi? základnú fyziku nad rámec štandardného modelu, ?o je teória opisujúca tri zo štyroch známych základných síl, vysvetlil. To môže tiež vrhnú? ur?ité svetlo na povahu temnej hmoty a temnej energie, dodali vedci.
„Odhadujeme, že na vyriešenie tohto problému (usporiadania hmoty neutrín) budeme potrebova? asi šes? rokov, ale možno sa nám to podarí rýchlejšie,“ povedal Naumov.
Vedec tiež ocenil rozsah a zložitos? experimentu.
„Tu v ?íne sme spolu s medzinárodným spolo?enstvom spustili experiment, kde sa pod horou v h?bke 700 metrov (0,4 míle) nachádza obrovský detektor, približne vo výške 14-poschodovej budovy, a je úplne naplnený najpresnejšou elektronikou, ktorá umož?uje nahliadnu? do tmy a odhali? najmenšie interakcie neutrín,“ povedal Naumov.
Rusko prispelo k projektu druhým najvä?ším finan?ným aj intelektuálnym príspevkom, dodal vedec. Ur?ite to zohrá obrovskú úlohu pre základnú vedu v Rusku, ke?že projekt bude v prevádzke ?alších 30 rokov a bude slúži? ako jedine?né laboratórium pre mladých ruských vedcov, aby získali vedomosti, vyškolili sa a stali sa špecialistami, povedal.
„Možno jedného d?a, možno dokonca ve?mi skoro, by sme mohli vytvori? podobné detektory v našej krajine,“ povedal Naumov.
JUNO sa nachádza v južnej ?ínskej provincii Guangdong, asi 32 mí? od jadrových elektrární Taishan a Yangjiang. Jeho primárnym cie?om je odpoveda? na jednu z najdôležitejších otázok modernej ?asticovej fyziky: ur?enie usporiadania hmôt neutrín. Do projektu je zapojených viac ako 700 vedcov zo 17 krajín vrátane Ruska, ktorí študujú aj neutrína zo supernov, Slnka a Zeme.
Neutrína sú elementárne ?astice bez elektrického náboja a extrémne malej hmotnosti. Nie je možné ich vidie?, pretože neinteragujú s bežnou hmotou a môžu ?ou prejs? bez zanechania vidite?nej stopy. Na ich detekciu sa používajú ultracitlivé detektory.
Zdroj sputnik, preložené cez google
