Slovenským archeológom sa po?as viacro?ného výskumu v Santovke v Levickom okrese podarilo objavi? najstaršie úlomky keramiky v regióne severne od Dunaja. Spolu s kusmi zuho?natených stromov sa našli v profile potoka Búr pretekajúceho tesne pod archeologickou lokalitou, uvádza na webe Archeologického ústavu SAV vedec Jozef Bátora.
Slovenským archeológom pomáhali pri analýze nálezov aj odborníci z Ústavu geologických vied a Ústavu botaniky a zoológie Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. „Vyhotovená rádiokarbónová analýza ukázala, že keramiku zhotovili už lovci a zbera?i v závere mezolitu, teda strednej doby kamennej, a to 5800 rokov pred naším letopo?tom. Ukázalo sa, že objavená keramika je o 300 rokov staršia, ako doteraz známa najstaršia neolitická keramika severne od Dunaja,“ skonštatoval Bátora.
Pod?a jeho slov ide o mimoriadne významný objav, pretože nádoby vytvorili pravekí lovci, ktorí ešte nežili ako po?nohospodári usadlým spôsobom života na jednom mieste, ale ko?ovali z miesta na miesto. Nádoby slúžili na varenie a vypa?ovali ich pri 600 stup?och Celzia na otvorenom ohni, pretože pece na keramiku sa objavili až o nieko?ko storo?í neskôr.
Vä?ší mozog v pomere k telu neznamená automaticky múdrejšieho psa. Pri divo žijúcich cicavcoch zvy?ajne platí, že ?ím je mozog v pomere k telu vä?ší, tým sú inteligentnejšie. U psov domácich však platí presný opak.
Výskumníci v rámci štúdie odmerali objem 1682 lebiek dospelých psov 172 plemien uložených v Prírodovedeckom múzeu vo švaj?iarskom Berne. Následne vypo?ítali relatívny intrakraniálny objem – pomer ve?kosti ich mozgu k telu. Do výskumu zahrnuli aj 14 behaviorálnych znakov z dotazníka C-BARQ, najpoužívanejšieho štandardizovaného dotazníka na meranie trénovate?nosti, vyžadovania pozornosti, agresivity a iných vlastností psích plemien.
Zo štúdie vyplynulo, že vä?šie plemená s menším relatívnym intrakraniálnym objemom sú lepšie trénovate?né.
Menšie plemená s vyšším relatívnym intrakraniálnym objemom vykazujú vyššiu mieru bojazlivosti, agresivity, separa?nej úzkosti a vyžadovania pozornosti. Dôvodom je rozdielna vnútorná stavba mozgu ve?kých a malých plemien.
K?ú?om k porozumeniu výsledkom štúdie je prostredie, v ktorom psy žijú. Psy totiž nežijú v divo?ine, ale v prostredí vytvorenom ?lovekom a sú výsledkom zámerného a cie?avedomého vývoja zo strany ?udí.
Vrany krátkozobé zo Severnej Ameriky môžu by? vo?i jednotlivcom nevraživé až 17 rokov.
Vtáky sú inteligentnejšie, ako si mnohí ?udia uvedomujú. Profesor John Marzluff z Washingtonskej univerzity (UW) v Seattli tvrdí, že vrany sú po inteligen?nej stránke vlastne lietajúce opice a ich (ne)priate?skos? závisí od toho, ?o ?lovek danej vrane alebo niektorej jej kamarátke urobil.
V roku 2006 za?al štúdiu, v rámci ktorej odchytil, okrúžkoval a po krátkom „väznení“ bezpe?ne vypustil sedem vrán. Mal pritom na sebe masku zakrývajúcu celú hlavu. Nasledujúcich pä? rokov spolu s ?alšími vedcami k?mil vrany v areáli univerzity – niekedy v maske použitej pri odchyte a krúžkovaní vrán.
Maska vyvolala podráždené krákanie 47 z 53 vrán, ?o je výrazne viac ako sedem pôvodne odchytených vrán. Pod?a vedcov ide o dôkaz horizontálneho šírenia informácie, teda jej odovzdania od jednej vrany druhej.
Podráždené krákanie na osoby v maske dosiahlo vrchol v roku 2013 a odvtedy postupne upadalo. Úplne ustalo až v roku 2023, teda 17 rokov po prvotnom odchyte.
Vrany krátkozobé vo vo?nej prírode zvy?ajne žijú sedem až osem rokov. Negatívne reakcie na masku aj po takom dlhom ?ase sú dôkazom, že u vrán sa informácie nešíria iba horizontálne medzi ?lenmi k?d?a, ale aj vertikálne z rodi?a na mlá?a.
Zdroj feed teraz.sk
