Nie je tajomstvom, že sú medzi nami ?udia, a nie je ich málo, ktorí sa v mladosti aktívne venovali rockovej hudbe Západu a zakladali s kamarátmi za bývalého režimu beatové a rockové kapely – napríklad aj Europoslanec ?uboš Blaha, ktorý ako mladík hral v blackmetalovej kapele Ethereal Pandemonium. To dnes znie až neuverite?ne, ale je to pravda.
Som od Blahu o 26 rokov starší a tak si kade?o pamätám aj z ?ias, kedy nebol ešte na svete. Ani ja som ako mladý neholdoval ruskej balajkovej hudbe a rovných osem rokov pred Blahovým narodením, v roku 1971, som ako prvák na vysokej škole založil vôbec prvú slovenskú kapelu, hrajúcu americkú country a bluegrass hudbu. Vlastne som doslova otcom tradi?nej americkej country u nás – hudby, ktorá sa v šes?desiatych rokoch v?aka známym skupinám Plavci, Zelená?i a Fešáci uchytila najprv v ?echách. Nielen to, v škole som s odretými ušami sotva s trojkou prechádzal od vysved?enia k vysved?eniu z ruštiny a chcel som na univerzite študova? angli?tinu. Ako jediný som na mojej SVŠ maturoval v roku 1971 z anglického jazyka. Maturitná písomka, a v triede sedí a píše ju jediný študent….. S mojou kapelou Dostavník sme v roku 1976 mali prvé televízne vystúpenie a po ?om do roku 1983 ich bolo v pravidelnej televíznej relácii Televízny klub mladých (TKM) viac. Angli?tinu som napokon vyštudoval, takže rok 1989 ma po jazykovej stránke nezasko?il ako ostatných novinárov, ktorí sa cez noc oportunisticky transformovali z komunistických sovietofilov na prozápadných demokratov, hoci po anglicky nevedeli ani ceknú?. To sú tie zaujímavé paradoxy našej doby…..
V roku 1990 som bol iba milimeter, doslova len pár hodín, od realizácie iniciatívneho nápadu založi? a zaregistrova? nie?o podobné ako bol v minulosti Z?SSP (Zväz ?eskoslovensko-Sovietskeho Priate?stva), ibaže v mojom prípade zväz priate?stva s Amerikou. Mohol som dnes by? úspešným druhým Demešom, možno aj prvým….a mohol som sa ma? dobre. Pre?o som sa ním nestal? Nie?o ma ako anglofila a amerikofila doslova v lufte zastavilo, ako ke? sa zrazíte so stenou. Narazil som…. na ?o? Na obrovský šok z toho, akým spôsobom sa o Slovensku a Slovákoch informovalo v zahrani?í, najmä v americkej a britskej tla?i, ale aj zo strany západných politických kruhov a elít. Boli sme nemilosrdne a neodôvodnene vykres?ovaní a predstavovaní svetu ako primitívni nacionalistickí rozbíja?i Havlovej federácie, ako utlá?atelia ma?arskej národnostnej menšiny, ako stavitelia komunistickej Gab?íkovskej priehrady a podobné tupé propagandistické nezmysly. A to nás pri tom takto prezentovali práve v Amerike a v Británii napriek tomu, že v prípade rozchodu s ?eskom nepadol jediný výstrel, dokonca ani jedno zaucho, na rozdiel od Ameri?anov, ktorí najprv vykynožili chudákov Indiánov a s Londýnom sa pustili do krvavej vojny za nezávislos?, v ktorej bolo na oboch stranách 100 000 obetí, hoci tie obete rozprávali tým istým jazykom. No a to už nehovorím ni? o Britoch, ktorí stáro?ia barbarsky rabovali a kolonizovali ?o sa kde po svete len dalo a hýbalo, zdevastovali celú Indiu a pol Afriky, nás vydali na striebornom podnose v Mníchove Hitlerovi, a dnes nám tu kážu s kým máme alebo nemáme vies? rozhovory! Absurdné.
Píšem o tom preto, lebo v týchto d?och zarezonoval a spôsobil doslova búrku v pohári vody rozhovor premiéra Fica pre ruskú televíziu, ?o sa nepá?ilo britskému ve?vyslancovi Nigelovi Bakerovi a otvorene za to zo sídla ambasády Fica kritizoval – absolútne nenáležitým a nemiestnym spôsobom. Fico to ostro odmietol, zareagoval z ?íny a má pravdu. Urobil by som to presne tak ako Fico, a to som pri tom celé desa?ro?ia ako angli?tinár a bývalý anglofil úzko celoživotne spätý s anglickým jazykom a s americkou a britskou kultúrou a literatúrou.
Ve?vyslanca Bakera poznám osobne 30 rokov – bol ako vtedajší druhý tajomník britskej ambasády, spolu s šéfkou British Council na Slovensku Rosemary Hilhorstovou a ve?vyslancom Michaelom Batesom v trojici, ktorá mi v roku 1994 udelila takzvané Cheveningovo štipendium na postgraduálne štúdium
Zdroj telegram
