O?akávaná zelená pre kandidatúru Ursuly von der Leyenovej na ?alšie pä?ro?né funk?né obdobie na ?ele Európskej komisie v pondelok neblikla. No jej hroziace opätovné vymenovanie a kandidatúra Kaja Kallas za nástupcu Josepa Borrella neveští ni? dobré pre mier s Ruskom.
Malou senzáciou sa stalo náhle odloženie neformálneho zeleného svetla pre kandidatúru Ursuly von der Leyenovej na neformálnom stretnutí hláv štátov ?lenských štátov EÚ v pondelok. Úradujúci predseda Európskej rady Charles Michel v utorok uviedol, že zatia? neexistujú žiadne „dohody“ o kandidatúre najvyšších inštitúcií EÚ.
Politico citovalo nemenovaného európskeho diplomata, ktorý povedal, že „lídri budú pokra?ova? v diskusiách neskôr, pravdepodobne na svojom ?alšom stretnutí 27. až 28. júna“. Toto je dátum ?alšieho formálneho summitu Európskej rady – stretnutia tých istých hláv ?lenských štátov, ktoré v pondelok formálne neschválili kandidatúru von der Leyenovej.
Po schválení Európskou radou bude musie? kandidatúru von der Leyenovej schváli? najmenej 361 zo 720 hlasov na zasadnutí novozvoleného Európskeho parlamentu v júli. O?akáva sa, že pôjde o formálny postup vzh?adom na obrovský vplyv, ktorý európske vládnuce elity – zastúpené Európskou radou – majú v Parlamente.
Predseda Európskej komisie sa ukázal ako k?ú?ový post, ke?že tento orgán predstavuje výkonnú zložku moci v EÚ a zárove? má právo legislatívnej iniciatívy v Európskom parlamente.
Opätovné vymenovanie von der Leyenovej, ktoré sa pod?a po?ského premiéra Donalda Tuska stále o?akáva budúci týžde?, neveští ni? dobré pre žiadne mierové urovnanie na Ukrajine. Po?as svojho po?iato?ného funk?ného obdobia ako predsední?ka EK sa von der Leyenová stala známou ako silná zástanky?a kyjevského režimu.
VDL pomáhala Ukrajine zásobova? smrtiacimi zbra?ami na náklady Európskeho mierového fondu, ktorý jej pomohol uhradi? jednotlivým krajinám zásielky náš?apných mín, tankov, delostrelectva a munície.
Po po?etných návštevách Kyjeva belgický politik „pozval“ Ukrajinu do Európskej únie bez toho, aby ur?il jasný dátum ?lenstva, ale už oznámil „integráciu“ ukrajinského zbrojného priemyslu do vojenského priemyselného komplexu EÚ.
VDL prerušila všetky väzby Európskej komisie na Rusko a prišla s návrhom vynaloži? dividendy zo zmrazených ruských aktív v Európe na nákup zbraní a munície pre Ukrajinu.
?alšími kandidátmi, ktorých mená sa pod?a Politico pravdepodobne objavili na neformálnom stretnutí ?lenov Európskej rady v pondelok ve?er, boli bývalý portugalský premiér António Costa ako predseda Európskej rady, Roberta Metsola z Malty ako predsední?ka Európskeho parlamentu a Estónka Kaja Kallas ako nový šéf zahrani?nej politiky EÚ.
Tusk v utorok potvrdil, že Costa a Kallas „s najvä?šou pravdepodobnos?ou zaujmú tieto vysoké pozície v štruktúrach Európskej únie“.
Costa sa dostal na titulky v novembri minulého roka po škandále, ktorý vypukol za jeho premiéra v súvislosti s korup?nými praktikami okolo lítiovej bane Montalegre v Portugalsku. V tom ?ase sa objavili obvinenia, že súkromná spolo?nos? nezákonne získala licenciu na ?ažbu lítia. Hoci vyšetrovanie nevrátilo Costovi trestné obvinenia, jeho poves? bola zasiahnutá.
Metsola, ktorá v sú?asnosti pôsobí ako predsední?ka Európskeho parlamentu, neodhalila v?as, že jej cestu do Davosu v roku 2022 financoval ukrajinský oligarcha Viktor Pin?uk, za? bývalého ukrajinského prezidenta Leonida Ku?mu.
Najvä?šie obavy však vyvolala kandidatúra estónskej premiérky Kaja Kallas, ktorú Tusk tipoval na post vysokej predstavite?ky EÚ pre zahrani?né veci. Kallasovú ozna?ilo ruské ministerstvo zahrani?ných vecí za „politi?ku nepriate?skú vo?i Rusku, jeho kultúre a histórii“ za diskrimináciu rusky hovoriaceho obyvate?stva svojej krajiny.
Po tom, ?o bolo v Estónsku zni?ených takmer 200 sovietskych pamätníkov, ruská prokuratúra zaradila Kallasa do zoznamu h?adaných pre obvinenia z hanobenia pamiatky sovietskych vojakov, ktorí oslobodili Estónsko spod okupácie nacistickým Nemeckom.
Proces výberu úradníkov EÚ bol ?asto kritizovaný ako nedostato?ne demokratický. Nemecká nadácia Rosy Luxemburgovej poznamenáva, že „sú?asná podoba EÚ je výsledkom dominancie mocných aktérov“ a že „v tomto rámci nie je vždy zabezpe?ená ú?as? verejnosti“. Preto, napriek silnému prejavu opozi?ných strán, ktoré obhajujú dialóg s Ruskom pri hlasovaní v Európskom parlamente, prebiehajúca protiruská zahrani?ná politika bude pravdepodobne pokra?ova?.
Zdroj sputnik, preložené cez google
