Ovečkin sa narodil 17. septembra 1985 v Moskve do športovej rodiny. Jeho mama Tatjana Ovečkinová je niekdajšia úspešná sovietska basketbalistka, ktorá má na konte dve zlaté medaily z olympijských hier, jednu z majstrovstiev sveta a šesť z majstrovstiev Európy. Jeho otec Michail bol futbalista. A tak nečudo, že ho od útleho detstva obaja rodičia viedli ku športu. Mladému Alexandrovi čoskoro učaroval práve hokej, prvú hokejku údajne držal v rukách už ako dvojročný. V mladosti bol jeho obľúbený zámorský tím San Jose Sharks, no za ten si nezahral. Ovečkin totiž počas svojej dlhovekej kariéry pôsobil iba v dvoch klubov. V rodnej krajine to bolo Dinamo Moskva, do ktorého školy nastúpil. Keď mal jedenásť rokov zaznamenal v jeho drese 56 gólov a prekonal tak rekord Pavla Bureho (53).
Do prvého tímu Dinama sa presadil už ako šestnásťročný a v 22 dueloch nazbieral štyri body (2+2). O rok neskôr mal bilanciu 40 zápasov, 15 bodov (8+7) a v draftovej sezóne 53 duelov a 24 bodov (13+11). Okrem toho žiaril na majstrovstvách sveta do 18 a 20 rokov a v Prahe a Ostrave si v roku 2004 premiérovo zahral aj v A-kategórii MS. Osemnásťročný mladík mal už vtedy fantastický ofenzívny arzenál, ktorý zahŕňal vynikajúce korčuľovanie, intenzitu, streľbu, fyzickú hru a silnú vôľu po víťazstvách. Jeho nesmierny talent neunikol ani zámorským skautom a v preddraftových rebríčkoch figuroval ako jednotka takmer dva roky. Prirovnávali ho k legendárnemu Mariovi Lemieuxovi, jeho veľkému vzoru.
Výber v prvom kole v roku 2004 nakoniec pripadol Washingtonu a Capitals podľa očakávaní siahli po Ovečkinovi. Pittsburgh Penguins si z druhého miesta vybral ďalšieho vynikajúceho ruského útočníka Jevgenija Malkina. Ovečkin zostal kvôli lockoutu ešte rok v Diname, s ktorým sa rozlúčil titulom, keď v dokopy 47 zápasoch strelil 15 gólov a pridal 17 asistencií.
V nasledujúcom ročníku sa už presunul do zámoria a jeho impakt na hru Washingtonu bol okamžitý a ohromný. Hráč, ktorý si rýchlo vyslúžil prezývky „Veľká osmička“ (podľa čísla na drese), „Ovi“ či „Alexander Veľký“, strelil vo svojej nováčikovskej sezóne 52 gólov, pridal 54 asistencií a so 106 bodmi bol tretí najproduktívnejší hráč sezóny za Joeom Thorntonom a Jaromírom Jágrom. Získal Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika a zaradili ho do prvého All-star tímu.
Trofeje, rekordy a ocenenia zbieral aj v nasledujúcich sezónach. Stobodovú métu prekonal v štyroch z úvodných piatich rokov v NHL, no potom sa cez ňu už nedostal. Svoje maximá v góloch a bodoch v základnej časti vytvoril v ročníku 2007/08, keď zaznamenal 65 presných zásahov a dokopy 112 bodov a stal sa jednoznačne najlepším strelcom aj najproduktívnejším hráčom súťaže. Päťdesiatgólovú hranicu prekonal dokopy deväťkrát, deväťkrát získal aj trofej Mauricea Richarda pre najlepšieho kanoniera, trikrát Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča sezóny, trikrát Ted Lindsay Award pre najlepšieho hráča ZČ podľa hráčov, osemkrát ho zvolili do prvého All-star tímu a raz sa tešil aj z Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča ligy.
Dlho sa mu však vyhýbala tá najcennejšia trofej. Capitals počas Ovečkinovho pôsobenia v tíme vyhrali trikrát Prezidentskú trofej pre najlepší tím základnej sezóny, premiérovo v sezóne 2009/10, keď sa stal kapitánom, šestnásťkrát sa prebojovali do play off, no len raz prešli cez druhé kolo. Stalo sa tak v roku 2018, keď Washington dokráčal až do finále a v ňom zdolal Vegas Golden Knights 4:1 na zápasy. Ovečkin tak konečne zdvihol nad hlavu vytúžený Stanleyho pohár, ku ktorému pridal aj Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play off. Celkovo odohral v základnej časti 1491 zápasov, v ktorých strelil 897 gólov, pridal 726 asistencií a dosiahol 1623 bodov. V 161 dueloch play off zaznamenal 147 bodov (77+70).
Ovečkin drží množstvo historických rekordov profiligy – nazbieral najviac bodov aj gólov ako ľavý krídleník, má na konte najviac striel (6757), víťazných gólov (136), gólov v predĺžení (27), presilovkových gólov (325), 30-gólových sezón (18), 40-gólových sezón (14) a v 50-gólových (9) vyrovnal rekord Gretzkého a Mikea Bossyho. Ten najcennejší individuálny zápis však dosiahol 6. apríla, keď sa dostal na čelo historického poradia najlepších strelcov NHL. Na ľade New Yorku Islanders v 28. minúte znížil v presilovke na priebežných 1:2. Bol to jediný gól Capitals, ktorí napokon prehrali 1:4, no Ovečkinovi to nepokazilo oslavy. Na jeho zápis z tribún osobne dohliadal aj legendárny Gretzky, ktorý držal rekord 31 rokov.
„Ako som vždy hovoril, hokej je tímový šport. Ďakujem spoluhráčom, fanúšikom, celej organizácii, bez vás by som to nikdy nedokázal. Chalani, veľmi vás milujem. Dokázali sme to. Je to história,“ povedal vtedy Ovečkin. „Hovorí sa, že rekordy sú na to, aby sa prekonávali. Nie som si však celkom istý, či sa nájde ešte niekto, kto strelí viac gólov ako Alex. Vravel som, že budem prvý, kto ti po vytvorení rekordu potrasie rukou a som rád, že to môžem teraz urobiť,“ zablahoželal Gretzky novému rekordérovi.
Ovečkin písal históriu najmä v zámorskej profilige, ale darilo sa mu aj v národnom drese. Z majstrovstiev sveta nazbieral dokopy deväť cenných kovov (3-2-4), z posledného sa tešil v roku 2019 na Slovensku, keď „zborná“ obsadila bronzovú priečku. Po dve medaily má aj z MS juniorov (1-1-0) a do 18 rokov (0-1-1). Zúčastnil sa aj na troch zimných olympiádach. Najbližšie k cennému kovu bol na prvej v Turíne, kde však Rusko prehralo v boji o bronz s Českom 0:3. Na nasledujúcich dvoch v rokoch 2010 a 2014 skončilo už vo štvrťfinále. Ako kapitán viedol národný tím na Svetovom pohári v roku 2016, kde prehral v semifinále s Kanadou 3:5.
Zdroj feed teraz.sk
