Teleskopy zaznamenali explóziu v októbri 2022. Objavila sa v galaxii vzdialenej 2,4 miliardy svetelných rokov a vyžiarila svetlo všetkých vlnových d?žok. Najintenzívnejšie však bolo žiarenie gama, intenzívnejšia forma röntgenového žiarenia.
Záblesk žiarenia gama trval sedem minút a bol taký intenzívny, že presiahol merací rozsah prístrojov a zahltil ich. Neskôr sa podarilo zisti?, že výron bol stonásobne silnejší než ?oko?vek iné, ?o sa dosia? podarilo zaznamena?. Vedci ho preto ozna?ili skratkou BOAT (Brightest Of All Time – najjasnejší všetkých ?ias).
Záblesky žiarenia gama sa spájajú so supernovami, no tento výbuch sa svojou vysokou intenzitou prie?il tomu, aby ho mohli vysvetli? týmto javom. Ak by to totiž bola supernova, bola by pod?a aktuálne platných teórií nepredstavite?ne obrovská.
Výbuch zaznamenal aj Vesmírny ?alekoh?ad Jamesa Webba (JWST) uvedený do prevádzky len krátko predtým. Vedci to ozna?ili za ve?ké š?astie, pretože výbuchy tejto intenzity sa pod?a matematických modelov vyskytujú iba raz za 10.000 rokov.
Ke? výbuch pohasol, jeden z prístrojov JWST potvrdil, že záblesk bol skuto?ne výbuchom supernovy, no nie taký intenzívny, ako sa predpokladalo.
„Je možné, že záblesky žiarenia gama a supernovy nie sú navzájom priamo prepojené a že sú to dva od seba navzájom nezávislé procesy,“ vyhlásil jeden z vedúcich pracovníkov výskumného tímu Peter Blanchard zo Severozápadnej univerzity v americkom štáte Illinois.
Intenzita výbuchu zrejme súvisí s koncentráciou lú?a vyslaného žiarenia, domnieva sa iný vedúci výskumného tímu, Tanmoy Laskar z Univerzity v Utahu. Žiarenie sa pri supernovách zvy?ajne „rozprskne“ do priestoru, ak je však vyslaný lú? úzky, intenzita žiarenia môže by? vyššia. Laskar ozna?il tento lú? žiarenia za jeden z najužších dosia? zaznamenaných, ?o potvrdzuje jeho teóriu.
Vedci však teraz musia vyrieši? ešte záhadu chýbajúcich ?ažkých prvkov, ako je napríklad zlato, platina, urán alebo olovo. Jedna z teórií hovorí, že tieto prvky vznikajú pri supernovách, ktoré ich zárove? šíria do vesmíru, odkia? sa neskôr stávajú sú?as?ou planét. Výskumníci však v okolí vybuchnutej hviezdy nenašli dôkazy o prítomnosti ?ažkých prvkov.
Existujú dôkazy, že ?ažké prvky vznikajú pri zrážkach neutrónových hviezd. Vedci takéto zrážky ozna?ujú pojmom kilonova, no predpokladajú, že týmto spôsobom by nevzniklo dostato?né množstvo ?ažkých prvkov. Autori štúdie preto chcú skúmaním zvyškov iných supernov zisti?, ?i existujú špecifické podmienky umož?ujúce vznik ?ažkých prvkov pri výbuchoch hviezd.
Zdroj feed teraz.sk
