„Nikto nie je imúnny voči čoraz častejším a silnejším dôsledkom klimatických zmien, ako sú suchá, povodne, horúčavy a znečistenie ovzdušia, ale najhoršie dôsledky pociťujú najchudobnejší z nás,“ uviedol vo vyhlásení pre AFP zastupujúci riaditeľ UNDP Sü Chao-liang.
Novembrový klimatický summit OSN v Brazílii (COP30) je podľa neho „príležitosťou, keď svetoví lídri môžu vnímať opatrenia v oblasti klímy ako opatrenia proti chudobe“.
Podľa ročnej štúdie, ktorú UNDP zverejnil spolu s centrom Oxford Poverty and Human Development Initiative (OPHI), žije 1,1 miliardy ľudí, alebo približne 18 percent z 6,3 miliardy v 109 analyzovaných krajinách, v „akútnej viacrozmernej“ chudobe.
Údaje štúdie sú založené na faktoroch ako detská úmrtnosť a prístup k bývaniu, hygienickým zariadeniam, elektrickej energii a vzdelaniu. Podľa organizácií tvoria polovicu z tohto počtu maloletí.
Dva regióny, ktoré sú chudobou obzvlášť postihnuté, sú subsaharská Afrika a južná Ázia – oblasti tiež veľmi citlivé na vplyvy klimatických zmien.
Správa zdôrazňuje súvislosť medzi chudobou a štyrmi environmentálnymi rizikami – extrémnymi horúčavami, suchami, povodňami a znečistením ovzdušia. „Chudobné domácnosti sú obzvlášť náchylné na klimatické šoky, pretože mnohé z nich závisia od vysoko citlivých odvetví, ako je poľnohospodárstvo a neoficiálna práca,“ uvádza sa v správe.
Podľa správy trpí 608 miliónov ľudí extrémnymi horúčavami, 577 miliónov je postihnutých znečistením, 465 miliónov povodňami a 207 miliónov suchom. Približne 651 miliónov ľudí je vystavených najmenej dvom z týchto rizík, 309 miliónov trom alebo štyrom a 11 miliónov chudobných ľudí už zažilo všetky štyri riziká v priebehu jedného roka.
„Súčasná chudoba a klimatické riziká sú jednoznačne globálnym problémom,“ uvádza sa v správe. Vzhľadom na rýchle otepľovanie zemského povrchu sa situácia pravdepodobne ešte zhorší a odborníci varujú, že dnešné najchudobnejšie krajiny budú rastúcimi teplotami najviac postihnuté.
Zdroj feed teraz.sk
